Počet Slovákov, vracajúcich sa zo zahraničia naspäť domov, z roka na rok rastie. Zároveň je stále menej tých, ktorí odchádzajú hľadať svoje uplatnenie do zahraničia. Zvyšuje sa aj počet cudzincov prichádzajúcich na Slovensko za prácou, predovšetkým do regiónov s nedostatkom pracovnej sily. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.
V posledných dvoch rokoch na Slovensko podľa údajov zdravotných poisťovní prišlo celkovo viac ľudí, ako z neho odišlo. Pozitívne migračné saldo bolo naposledy zaznamenané v roku 2009. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer šesťtisíc. Vlani ich počet opäť narástol a dosiahol až 15-tisíc.
Každý tretí prichádzajúci v roku 2016 bol pritom cudzinec. Podiel príslušníkov iných krajín na imigrácii na Slovensko za posledné štyri roky vzrástol skoro o polovicu. Najväčšie zastúpenie spomedzi cudzincov majú občania Ukrajiny, Srbska a z krajín mimo Európy k nám prichádzajú najmä obyvatelia Vietnamu, Číny a Kórey. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 je však prílev cudzincov na Slovensko výrazne nižší.
„Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28-tisíc Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32-tisíc,“ uvádza IFP.
Počet ľudí odchádzajúcich zo Slovenska vo veku 18 až 28 rokov je stále mierne vyšší ako počet prichádzajúcich. Ide o mladých ľudí, ktorí pravdepodobne práve skončili druhý, resp. tretí stupeň vzdelávania a v zahraničí hľadajú prácu alebo ďalšie možnosti vzdelávania. Cudzinci prichádzajú za prácou, kým Slováci majú aj iné dôvody na príchod.
Až 61 percent prisťahovalcov vo veku 24 až 60 rokov, ktorí prišli na Slovensko v roku 2015, bolo okamžite ekonomicky aktívnych. Zo zahraničia prišlo s cieľom vysokoškolského štúdia na Slovensko v roku 2016 takmer 3-tisíc ľudí, pričom tvorili 8 percent všetkých nových zapísaných študentov. Približne polovica z nich pochádzala z Európskej únie (EÚ). Z krajín mimo EÚ prišlo najviac študentov z Ukrajiny (22 percent), Srbska (9 percent) a Nórska (5 percent).
Našinci ostávajú po návrate na Slovensku dlhodobo. Až 70 percent z nich sa usadí na minimálne päť až 10 rokov. Podľa prieskumov sú najčastejšími motiváciami návratu spätosť s rodným krajom, vôľa pomôcť slovenskej spoločnosti a nižšie pracovné tempo umožňujúce byť častejšie s rodinou.
