Cudzinci sa v poslednom čase zamerali na slovenskú poľnohospodársku pôdu. Pritom už viac ako rok platí zákon, ktorý obmedzuje jej kúpu. Investovať do realít totiž už nie je také výnosné ako v minulosti, a tak pôda – predovšetkým poľnohospodárska – stúpa na popularite.
Enormný záujem vyhnal ceny takýchto pozemkov do astronomických výšok. „Niektorí kupujú hlava-nehlava, je im úplne jedno, či ide o vodné plochy alebo pasienky,“ sťažuje sa mladý slovenský farmár.
Záujem o Záhorie
Cudzinci sa zameriavajú predovšetkým na juhozápadné Slovensko, prípadne na Záhorie. „V niektorých lokalitách by sme mohli vyvesiť monackú alebo dánsku vlajku, pretože viac ako polovica poľnohospodárskej pôdy je v rukách cudzincov,“ dodáva farmár. Takýto stav potvrdzujú aj niektoré obce či banky, ktoré často financujú spomínané nákupy.
„Viackrát sme o tom hovorili s našimi poľnohospodármi. Ľudia zo zahraničia totiž v posledných rokoch tlačia na rast cien poľnohospodárskej pôdy,“ priblížil Ján Karkó, starosta obce Búč pri Komárne.
Jedným z aktívnych kupcov v poslednom čase je aj firma Agro drn, ktorú vlastní švajčiarska spoločnosť. Pôdu skupuje so zámerom rozvíjať na Slovensku poľnohospodársku činnosť a v súčasnosti má vo svojom vlastníctve už niekoľko stoviek hektárov.
Holečka pripustil, že za rastúcimi cenami je aj záujem cudzincov. Ako príklad uviedol lokalitu na Záhorí. Pred pár rokmi tam kupovali pôdu za 4-tisíc eur za hektár, dnes sa hektár predáva aj za 10-tisíc eur.
ZÁUJEM O SLOVENSKÚ PÔDU JE VEĽKÝ NAJMÄ PRETO, ŽE PRE ĽUDÍ ZO ZÁPADNEJ EURÓPY JE CELKOM DOSTUPNÁ A RELATÍVNE STÁLE LACNÁ.
Ľudia bez práce
Oproti tomu v starých členských krajinách je dnes pomerne neľahké kúpiť ornú pôdu na poľnohospodárske ciele. Holečka tvrdí, že väčšina cudzincov, ktorí skupujú pôdu, chce aj na nej poľnohospodársky podnikať. Často majú uzavreté kontrakty s potravinárskymi firmami vo svojich materských krajinách.
Takýto vývoj sa však nepáči slovenským farmárom ani niektorým obyvateľom dotknutých dedín. „Doteraz na pozemkoch pracovali miestni obyvatelia. Po novom cudzinci sceľujú pozemky do oveľa väčších celkov a zavádzajú moderné technológie, ktoré sa zaobídu bez ľudí, ktorí tak prichádzajú o prácu,“ vysvetlil Karkó.
IDE PRITOM O PARADOXNÚ SITUÁCIU, KEĎŽE EŠTE MINULÁ VLÁDA ZAVIEDLA DO PRAXE ZÁKON, KTORÝ MAL OBMEDZIŤ PREDAJ SLOVENSKEJ PÔDY DO RÚK CUDZINCOM.
Ako prezradil mladý farmár, táto legislatíva nijako neobmedzuje zámeny pozemkov. A tak sa môžu k ornej pôde dostať stále aj ľudia zo zahraničia. Navyše, Európska komisia už prikázala Slovensku tento zákon zrušiť, lebo podľa nej diskriminuje ostatných obyvateľov EÚ. Rezort pôdohospodárstva sa preto chystá urobiť určité zmeny na jeseň tohto roku.
