Mediálny obraz Dánska ako krajiny nepriateľskej k migrantom je zavádzajúci, ak nie úplne falošný. Jednou z príčin je politická zaujatosť novinárov, píšucich výhradne v duchu politickej korektnosti. Okrem toho je veľmi ťažké nájsť dôveryhodné oficiálne dánske štatistiky o migrácii do krajiny.
Problém je aj absencia spoľahlivého výskumu, v horšom prípade zámerne skreslené údaje. Dánsko pritom trpí dôsledkami masovej migrácie viac ako ostatné škandinávske krajiny. Smeruje dokonca k spoločenskému kolapsu.
Kým v roku 1960 malo zhruba 4,58 milióna obyvateľov, dnes je to 5,77 milióna. Rast populácie pravdepodobne z väčšej časti spôsobila migrácia. Podľa štatistického úradu sa Dáni – ktorých pôrodnosť je oveľa nižšia ako u prisťahovalcov – okolo roku 2065 stanú vo vlastnej krajine menšinou. Bude tam totiž až 507-tisíc imigrantov s neeurópskymi koreňmi a 342-tisíc ich potomkov.
Oficiálna štatistika pritom za potomkov imigrantov považuje len prvú generáciu detí, ktorá sa narodí po príchode do Dánska, tie ďalšie už nie. Tieto údaje preto nezobrazujú skutočnú demografickú situáciu.
Podľa štatistického úradu je zamestnaná len asi polovica migrantov s neeurópskymi koreňmi. V roku 2017 poberali prisťahovalci až tretinu sociálnych dávok v krajine, čo je za sedem rokov nárast o 82 percent. Takáto tendencia môže v dlhodobom horizonte viesť ku kolapsu sociálneho systému.
Čisté ročné výdavky vlády na migrantov s neeurópskymi koreňmi len v roku 2015 predstavovali asi 5 miliárd dolárov. V krajine žije 5 miliónov etnických Dánov, a tak na jedného daňovníka dosahujú ročné náklady na migrantov asi tisíc dolárov. Pri štvorčlennej rodine je to teda 4-tisíc dolárov. Ide pritom o prostriedky vynakladané na migrantov priamo, nezahŕňajú financie určené napríklad na sociálne zabezpečenie alebo školy.
Nepriaznivo pre prisťahovalcov vyznieva aj štatistika trestných činov u mužov. V roku 2017 bola kriminalita imigrantov s neeurópskymi koreňmi o 35 percent vyššia a u ich potomkov až o 145 percent vyššia ako všeobecnej v dánskej mužskej populácii. Vedú prisťahovalci z Libanonu, nasleduje Somálsko, Irak, Pakistan, Maroko a Sýria.
Mladí dospelí moslimovia v Dánsku sú viac nábožensky založení ako ich rodičia a polovica si dokonca myslí, že sloboda prejavu by mala ustúpiť náboženským pravidlám a tradíciám. Len 59 percent moslimov je presvedčených, že základom dánskej legislatívy by mala byť dánska ústava. Vyše tretina je lojálnejšia k svojej krajine pôvodu ako k Dánsku.
Je znepokojivé, že Dánsko zaplavujú migranti s neeurópskymi koreňmi. Ich potomkovia neprijímajú dánske hodnoty a bránia sa asimilácii. Vinou médií však väčšina Dánov nedokáže pochopiť, akému závažnému problému ich krajina čelí.
