Dánsko aj napriek námietkam Spojených štátov schválilo stavbu plynovodu Nord Stream 2, ktorý bude po dne Baltského mora privádzať zemný plyn z Ruska do Nemecka. Uviedla to agentúra AP, podľa ktorej súhlas vydal dánsky energetický úrad. Ten spadá pod ministerstvo energetiky.
Hovorca projektu Nord Stream 2 Steffen Ebert oznámil, že ruský plyn by mohol začať potrubím prúdiť do konca tohto roka. Súhlas Dánska sa týka úseku dlhého 147 kilometrov, ktorého výstavba začne v nadchádzajúcich týždňoch. Agentúra Reuters uviedla, že sa tak odstránila posledná vážnejšia prekážka projektu, rozdeľujúceho aj krajiny Európskej únie.
Podľa dánskych zákonov začala teraz plynúť mesačná lehota na podanie námietok proti rozhodnutiu. Miestny energetický úrad rozhodoval o niekoľkých alternatívach trasy plynovodu. Nakoniec dal prednosť trase juhovýchodne od ostrova Bornholm. Je o asi osem kilometrov dlhšia ako tá, ktorú si vybrala ruská spoločnosť Gazprom.
„Tvrdo pracujeme na tom, aby sme projekt dokončili v nasledujúcich mesiacoch,“ uviedol Ebert. „Gazprom získal posledné povolenie pre Nord Stream 2,“ napísala ruská agentúra Interfax a pripomenula, že získať súhlas Dánska trvalo viac ako dva roky.
Pritom ku koncu septembra už bolo položených 2 042 kilometrov potrubia, čo je 83 percent celkovej dĺžky. Podľa denníka Vedomosti údaj zahŕňa obe vetvy plynovodu, merajúceho 1 224 kilometrov, teda 2 448 pri súčte oboch vetiev. Práce sú plne zavŕšené v ruských, fínskych, švédskych a prakticky aj v nemeckých vodách.
Nord Stream 2 má mať kapacitu až 55 miliárd metrov kubických plynu ročne. Cenu morského úseku odhadoval Gazprom na približne deväť miliárd eur. Pôvodne sa rátalo so zakončením stavby do konca tohto roka, ale zdržanie pri získavaní povolenia z Dánska plány ohrozilo. Na stavbu v dánskych vodách bude Gazprom podľa svojho šéfa Alexeja Millera potrebovať päť týždňov, teoreticky by teda stavba mohla byť hotová v pôvodne ohlásenom termíne.
Budovaný plynovod Nord Stream 2 obíde krajiny, cez ktoré sa do západnej Európy prepravuje veľká časť ruského plynu. Plynovod sa nepáči predovšetkým Ukrajine a Poľsku, ale aj niektorým ďalším krajinám. Hlasným odporcom sú aj Spojené štáty, ktorým sa nepozdáva rastúca závislosť od dodávok energií z Ruska.
Polovicu nákladov na výstavbu plynovodu Nord Stream 2 nesie Gazprom. Jeho európskymi partnermi sú nemecké firmy Uniper a Wintershall, ďalej britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell, rakúska OMV a francúzska Engie.
