Sotva sa medzi nami nájde človek, ktorý ho aspoň raz neokúsil: lahodný mrazený krém menom zmrzlina. Je jedným z neodmysliteľných fenoménov leta, zanietení vyznávači jej chutí si ju však v rôznych formách doprajú počas celého roka.
Od panovníkov k širokým masám
Dejiny zmrzliny sa začínajú kdesi v časoch rímskeho cisára Nera, čiže v rokoch 54 až 68 nášho letopočtu. Panovník si ju vraj nechal vyrábať zo snehu. Na tento účel neváhal preháňať najrýchlejších bežcov ríše až na vrcholky hôr, odkiaľ ich privážali vo zvláštnych vakoch. Sneh sa potom dochucoval ovocím, vanilkou, medom a ďalšími pochutinami.
Iná zmrzlinová teória však hovorí, že táto chladivá dobrota sa objavila oveľa skôr a jej pôvodcami boli Číňania, od ktorých ju koncom 13. storočia pre Európu získal slávny cestovateľ Marco Polo. Podľa jeho popisu sa potom talianski majstri naučili vyrábať tak vodové, ako aj smotanové pochúťky.
Okolo roku 1600 údajne vyplatil kráľ Karol I. veľkú sumu istému francúzskemu šéfkuchárovi, aby „creme ice“ vyrábal iba pre jeho milosť a recept držal v prísnej tajnosti.
Majster však svoje tajomstvo udržal iba dovtedy, kým Karolovi nezoťali hlavu. Potom ho predal šľachtickej skupine, ktorá sa rozhodla urobiť zo zmrzliny výnosný podnik.
V ROKU 1670 V PARÍŽI OTVORili PRVú KAVIAREŇ, KDE SA PREDÁVALA ZMRZLINA.
Bola ovocná a bez smotany – smotanovú začal až o storočie neskôr predávať kaviarnik Tortoni. Táto dobrôtka prenikla k širokým masám, kde sa stala ihneď ohromne populárnou.
Neodmysliteľný kornútok
Zmrzlina však nechutila iba Európanom – pozadu nezostávali ani Američania. Napríklad z roku 1700 sa zachovala správa, že ju ako dezert ponúkal svojim hosťom marylandský guvernér Bladen. Tejto tradície sa držali i mlsní americkí prezidenti – George Washington a Thomas Jefferson.
Trvalo však ešte vyše sto rokov, kým uzrela svetlo sveta ručne poháňaná zmrzlinová mašinka, čo krém nielen vyrábala, ale ho dokázala aj chladiť. Autorkou vynálezu bola istá pani Johnsonová, ktorá si ho nepochopiteľne nedala patentovať, a namiesto toho ho za smiešnych 200 dolárov predala podnikavému Williamovi Youngovi.
Ten ho zaregistroval ako Johnson patent Ice Cream Freezer v roku 1848. Prvá neoficiálna továreň na zmrzlinu vznikla asi o tri roky neskoršie vďaka dodávateľovi mlieka z Baltimoru. Ten ju začal vyrábať zo smotany, ktorá mu príliš nešla na odbyt.
V USA SA ZRODILA AJ PROPRIETA, BEZ KTOREJ SI DNES ZMRZLINU TAKMER NEDOKÁŽEME PREDSTAVIŤ – KORNÚTOK Z OBLÁTKY.
Pána Marcioniho jedného dňa prestalo baviť neustále dokupovať poháre, ktoré jeho hostia pri jedení mrazenej pochúťky často rozbíjali, a začal ju servírovať v košíčkoch zo špeciálneho cesta.
Zmrzlina v kornútkoch sa okamžite stala módou medzi mladými dámami, ktoré si tak mohli mašrtiť a popritom klebetiť prechádzajúc sa po parku.
Jeden z najvýnosnejších biznisov
Pokiaľ ide o povestný zmrzlinársky vozík, ten má „na svedomí“ Angličan Thomal Wall, výrobca párkov. Keď začal mať starosti, ako zamestná svojich robotníkov v letných mesiacoch, rozhodol sa predávať na ulici zmrzlinu z trojkolesových vozíkov s nápisom Zastav sa a kúp si jednu.
V 40. rokoch minulého storočia sa zmrzlinový priemysel usadil a v rodokmeni zmrzliny sa toho veľa nezmenilo – pribudli však nové chute a špeciality, akými bol napríklad mrazený krém medzi dvoma oblátkami (túto formu najviac preslávilo ruské maróženoje).
V ROKU 1920 SA OBJAVILA AJ PRVÁ „ZMRZLINA NA PALIČKE“ – NANUK.
Zmrzlinový priemysel dnes patrí k najvýnosnejším biznisom v potravinárstve. Podľa štatistík sa vo svete najviac zmrzliny predá v sobotu, pričom jej spotreba kulminuje v júli a auguste. Jej fanúšikmi sú najmä deti okolo dvanástich rokov a dospelí po štyridsaťpäťke.
