Viaceré vedecké štúdie dokázali, že ak deti pomáhajú s domácimi prácami, pozitívne to ovplyvňuje chod rodiny a jej členovia sú súdržnejší. Domáce práce dokonca môžu mať dosah na výsledky v škole, duševné zdravie a na budúcu kariéru dieťaťa. Vo svojej knihe Raising Can-Do Kids o tom píše detský psychológ Richard Rende. Vysávanie, utieranie prachu, umývanie riadu či vynášanie odpadkov tiež deti učí, ako sa nezaujímať iba o seba.
Rozsiahlu štúdiu o vzťahu detí k domácim prácam v roku 2002 zverejnila Marty Rossmanová, profesorka na Minnesotskej univerzite. Tá celé roky sledovala 84 detí, od ich materskej školy až do veku asi 25 rokov. Zistila, že mladí ľudia, ktorí s domácimi prácami začali pomáhať vo veku 3 alebo 4 rokov, mali so svojou rodinou a priateľmi lepšie vzťahy, dosiahli vyššie vzdelanie, našli si dobrú prácu a boli sebestačnejší. Ľudia, ktorí doma nepomáhali alebo s tým začali až ako tínedžeri, mali vo výskume horšie výsledky.
Deti je vhodné zapájať do povinností v domácnosti už od nízkeho veku. Výchovná metóda Montessori hovorí o tom, že vo veku 2 a 3 rokov by dieťa malo po sebe upratovať hračky či hádzať použité oblečenie do koša na špinavú bielizeň. Keď má 4 až 5 rokov, malo by vedieť nakŕmiť domáce zvieratko, utrieť rozliaty nápoj alebo poliať kvety.
Prváci by sa mali zapájať napríklad do hrabania lístia, šúpania zemiakov, odkladania čistých riadov alebo do umývania podláh. Čím je dieťa staršie, tým viac domácich prác by malo zvládať. Od 12 rokov by deti mali riešiť jednoduché opravy v domácnosti, žehliť či sa vedieť postarať o mladších súrodencov. Každé dieťa je však iné a rodičia by mali prihliadať na jeho individualitu a potreby.
