Po novembri 1989 sme to po prvý raz zažili pri voľbe prezidenta ČSSR, keď sa heslo revolučných námestí „Dubček na Hrad!“ účelovo zmenilo na „Havel na Hrad!“ Fakt, že o Havlovi dovtedy takmer nikto nepočul, režisérov prevratu netrápil.
Podstatné bolo, že to tvrdili noviny, televízia a rozhlas. A jedna z prvých mediálnych manipulácií s mysľou „ponovembrového“ človeka bola na svete. “Jediný správny“ česko-slovenský prezident bol na Pražskom hrade až do roku 1992.
Po rokoch zaúradovala všemocná mediálna propaganda pred priamymi prezidentskými voľbami na Slovensku v roku 2014, keď sa v politickom ringu stretol prakticky neznámy Andrej Kiska s jedným z najvýznamnejších ponovembrových politikov Robertom Ficom. Na víťazstvo politického nováčika stačilo ostro sa vymedziť proti vopred určenému “zlu”: vtedajšiemu premiérovi a vládnej strane. Opäť sa naplno prejavila sila peňazí a médií.
Po tretí raz sa tento model umelej výroby “novej osobnosti” použil v prípade súčasnej prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorú ešte pred rokom na Slovensku poznalo menej ako jedno percento ľudí. Ako sa predpokladalo, jej nástupom pokračuje z Prezidentského paláca politika konfrontácie a rozvrat hodnôt spoločnosti.
Guruovia politického marketingu ani po voľbách, ktoré boli výsledkom mediálnych manipulácií, nezaspali na vavrínoch a hlave štátu pomáhajú vylepšovať imidž udeľovaním všetkých možných i nemožných ocenení či vydaním noblesnej knihy s názvom „Pani prezidentka…“
V susednom Česku pomenovali po Havlovi letisko v hlavnom meste a spustili megalomanský projekt Lavička Václava Hlavla. V rámci neho vybudovali v štrnástich českých, siedmich európskych a jednom blízkovýchodnom meste lavičky nesúce meno exprezidenta, ktorý je známy výrokmi o pravde a láske a humanitárnom bombardovaní. Slovensko by rozhodne nemalo v tomto smere zaostávať, veď má na svojom čele dôstojnú šíriteľku Havlovho odkazu…
