Na Kerčskom moste, nazývaný tiež Krymský, spájajúci Rusko s Krymským polostrovom, prišlo k mohutnému výbuchu. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery, zachytávajúce zrútenie dvoch dielov cestnej časti mosta a horiaci cisternový vlak. Explóziu bolo počuť do vzdialenosti niekoľko kilometrov. Premávku na moste bezprostredne po incididente zastavili, neskôr bola obnovená.
Výbuch na moste spôsobila bomba umiestnená v kamióne s hmotnosťou asi 20 ton. Oznámili to ruské úrady. Ruský Národný protiteroristický výbor uviedol, že explózia kamióna viedla k požiaru vlakových cisternových vozňov s palivom na súbežnej železničnej časti. Okrem dvoch zrútených dielov cestného mosta boli podľa výboru poškodené aj železničné koľaje.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie uviedol, že podľa predbežných zistení zomreli traja ľudia v aute nachádzajúcom sa pri nákladnom vozidle, v ktorom explodovala nálož. Z vody vytiahli telá dvoch obetí.
Krymskí predstavitelia pripísali útok Ukrajine. Tá sa k zodpovednosti priamo neprihlásila, viacerí ukrajinskí predstavitelia však vyjadrili radosť a spokojnosť s teroristickým útokom. V tomto zmysle sa vyjadril poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského či predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že „reakcia kyjevského režimu na ničenie civilnej infraštruktúry ukazuje jeho teroristický charakter”. Spravodajský server Ukrajinska pravda uviedol, že podľa tvrdenia jeho zdroja z bezpečnostných zložiek stála za výbuchom Služba bezpečnosti Ukrajiny.
Leonid Sluckij, predseda výboru pre medzinárodné záležitosti Štátnej dumy výbuch označil za teroristický útok. Ak sa preukáže, že ho naplánovala a vykonala Ukrajina, „následky budú nevyhnutné,” povedal v krymskej metropole Simferopol. „Reakcia by mala byť tvrdá, ale nie nevyhnutne frontálna,“ povedal Sluckij. Dodal, že Rusko má skúsenosti s bojom proti terorizmu.
Západní vojenskí experti nepochybujú, že za útokom stojí Ukrajina. “Výbuch na Kerčskom moste je obrovský úspech, ktorý poskytne Ukrajine náskok na bojisku dva, tri týždne, reagoval na teroristický útok bezpečnostý analytik a odborník na obranu Michael Clarke v britskej televízii Sky News.
Clarke vysvetlil, že Kerčský most je „jediným spojením Ruska a Krymu, ktoré nevedie cez Ukrajinu“ – pred vybudovaním mosta existovalo medzi oboma krajinami len obmedzené trajektové spojenie.
Teraz Rusi budú musieť dopravovať zásoby „po mori do prístavu Mariupol a potom použiť jedinú obstojnú železničnú trať – ktorá sa teraz dostáva do dostrelu ukrajinského delostrelectva“, spresnil Clarke. „Táto situácia poskytuje Ukrajine náskok vo vojne dva, tri týždne, kým bude most opravený,“ uviedol Clarke.
Clarkove úvahy sa však zakrátko ukázali ako chybné, keďže automobilová doprava na Kerčskom moste bola obnovená po desiatich a železničná po štrnástich hodinách. Umožnila to konštrukcia mosta, ktorá s podobnými útokmi ráta.
Most nad Kerčským prielivom, skladajúci sa z troch samostatných častí – dvoch cestných a jednej železničnej – je naprojektovaný tak, aby konvenčný úder zničil vždy iba jednu časť. Navyše, jednotlivé diely vozovky, upevnené na masívnych stĺpoch, sa dajú veľmi rýchlo nahradiť.
Ruské úrady už spustili vyšetrovanie. Prezident Vladimir Putin nariadil vytvorenie vládnej komisie, ktorá má preskúmať oklnosti útoku. Na miesto vyslal ministra pre mimoriadne situácie Alexandra Kurenkova a ministra dopravy Vitalija Saveľjeva. Putin tiež nariadil prísnejšiu ochranu mosta a infraštruktúry dodávajúcej na Krym elektrinu a zemný plyn.
Po útoku vozidlá prechádzajúce cez most musia absolvovať dôkladnú kontrolu, či sa v nich nenachádzajú výbušniny. Za posilnenie ochranných opatrení zodpovedá Federálna bezpečnostná služba. Vyšetrovanie predbežne ukázalo, že kamión, ktorý explodoval, patril obyvateľovi juhoruského Krasnodarského kraja. Bezpečnostné zložky prehľadali mužov dom a odborníci zisťujú trasu kamióna.
Kerčský most je dôležitý pri zásobovaní Krymského polostrova, opätovne pripojenom k územiu Ruskej federácie v roku 2014, a v súčasnosti aj častí južnej časti Ukrajiny, ktoré boli na základe referend pripojené nedávno.
Ide o najdlhší most v Európe, postavený v mimoriadne náročných geologických podmienkach, ktorý v roku 2018 vyhlásili za ruskú stavbu storočia. Cestnú časť mosta otváral v rovnakom roku ruský prezident Vladimir Putin, železničný most otvorili o dva roky neskôr.
