Rada ministrov EÚ pripravila návrh, ktorý prevádzkovateľom komunikačných aplikácií ako je WhatsApp ukladá povinnosť poskytnúť bezpečnostným službám prístup do šifrovanej komunikácie. Opatrenia vraj reagujú na teroristické útoky vo Viedni a Francúzsku. Podobné kroky plánujú aj USA a Veľká Británia, podľa kritikov to však ohrozuje právo na súkromie.
WhatsApp, Viber, Signal a ďalšie mobilné komunikačné aplikácie používajú pre zabezpečenie užívateľovho súkromia techniku takzvaného koncového šifrovania (end-to-end-E2E). Správu, zaslanú z jedného zariadenia, môže dešifrovať pomocou platformou poskytnutého špecifického šifrovacieho kľúča až koncový užívateľ, príjemca správy.
Podľa rakúskej rozhlasovej stanice FM4 Rada Európskej únie pripravila návrh, podľa ktorého by prevádzkovatelia mobilných komunikačných platforiem mali vytvoriť ďalšie hlavné kľúče.
Tie by umožnili v odôvodnených prípadoch európskym spravodajským službám prelomiť zašifrovanú komunikáciu. Stanica vychádza z uniknutého interného dokumentu, ktoré Nemecko ako predsedajúci štát EÚ poslalo delegáciám členských štátom Rady.
Príslušné orgány musia mať prístup k dátam „pri plnom rešpektovaní základných práv a režimu dátovej ochrany“ a pri „zachovaní kybernetickej bezpečnosti“. Technické riešenia pre získanie prístupu k šifrovaným údajom musia byť podľa dokumentu v súlade so zásadami zákonnosti, transparentnosti, nevyhnutnosti a proporcionality“.
Podľa FM4 možno návrh chápať ako „ďalší z krokov proti terorizmu“, ktoré chce francúzsky prezident Emmanuel Macrona prerokovať s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom.
Obe krajiny teraz tesne spolupracujú na opatreniach proti terorizmu. Macrona presadzuje prísnejší postup proti islamistickému radikalizmu v súvislosti s džihádistickými akciami vo Francúzsku, ktorým podľahli štyria ľudia.
Proti návrhu sa postavili niektorí nemeckí politici. Členka Bundestagu Anke Domscheit-Bergova zo strany Ľavica obvinila európske vlády, že využívajú strach z nedávnych útokov extrémistov na to, aby zaviedli neakceptovateľné a nebezpečné “špehovacie” opatrenia.
Podľa Patricka Breyera, europoslanca za nemeckú Pirátsku stranu, “umožniť vládam vstup do zašifrovanej komunikácie môže otvoriť zadné vrátka pre hackerov, zahraničné rozviedky a podobne“.
Predstavitelia Austrálie, Kanady, Nového Zélandu, Spojeného kráľovstva a USA varovali technologické giganty, že šifrovacie technológie predstavujú bariéru pre bezpečnostné zložky. Ich stanovisko podporili aj India a Japonsko.
“Máme vážne naše obavy, že šifrovanie úplne vylučuje akýkoľvek legálny prístup k obsahu,“ uviedlo na svojich stránkach minulý mesiac americké ministerstvo spravodlivosti.
Podľa neziskovej organizácie Electronic Frontier Foundation tieto snahy posúvajú EÚ, USA a ďalšie krajiny smerom k autoritárskym praktikám Číny, ktorá napríklad monitoruje politické diskusie užívateľov čínskych komunikačných aplikácií ako je Wech.
