Európska únia chce zrušiť striedanie času. Politici sa však nedokážu dohodnúť, či ten jednotný bude letný alebo zimný. Zdá sa, že stanovený termín konca ich striedania v roku 2021 je už nereálny: Európania sa totiž rozdelili do dvoch takmer rovnako početných táborov – polovica z nich chce ponechať zimný čas, tá druhá zase letný.
Problém je aj v tom, že po tohtoročných eurovoľbách ešte nevznikla nová Európska komisia, ktorá by mala túto reformu realizovať. Prevažná väčšina nových europoslancov je jednoznačne za zavedenie jedného celoročného času. Mnohí z nich sú vraj dokonca ochotní vzdať sa vyhraneného názoru, pretože si uvedomujú, že bude treba nájsť kompromis.
O Nemecku sa vraví ako o krajine presadzujúcej letný čas. Írsko je zase za zimný čas. Ak Spojené kráľovstvo vystúpi z únie a striedanie časov si ponechá, na írskom ostrove budú dve časové pásma, keďže na ňom leží Severné Írsko. Jednotná nie je ani Škandinávia: Fínsko chce zimný čas, Švédsko letný.
Keď Európska komisia Jeana-Clauda Junckera rušenie striedania času navrhla, významným medzníkom sa mal stať 1. apríl 2020. Dovtedy sa mal každý štát vyjadriť, aký čas chce. Dnes politici naznačujú, že tento termín už záväzný nie je.
Priaznivci letného času myslia predovšetkým na to, aby bolo v lete dlho svetlo, keď cez prázdniny grilujú na chate. Lenže podobné dôvody sú podľa Aleny Sumovej z Fyziologického ústavu Akadémie vied ČR trochu krátkozraké: „Keby bol letný čas aj v zime, v januári by bola tma takmer do deviatej a deti by na prvej vyučovacej hodine sedeli v škole ešte potme.“
Pre biologické hodiny človeka je podľa odborníkov jednoznačne vhodnejší zimný čas. Práve on je prirodzeným stredoeurópskym časom, pričom platí od októbra do marca. Dva časy sa v Európe striedali skoro celé dvadsiate storočie. Podľa výsledkov celoeurópskej ankety by ich striedanie zrušilo až 84 percent respondentov.
