Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu prijali svoju pozíciu k návrhu zákona o posilnení transparentnosti a nezávislosti médií v EÚ. Za prijatie pozície k Európskemu zákonu o slobode médií sa vyslovilo 448 poslancov, 102 bolo proti a 75 sa zdržalo hlasovania.
Zákon žiada, aby členské štáty EÚ zabezpečili pluralitu médií a chránili nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými či súkromných zásahmi. Poslanci podporujú zákaz všetkých foriem zasahovania do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb a chcú zabrániť vyvíjaniu nátlaku na novinárov.
Ide napríklad o nátlak na zverejňovanie ich zdrojov, prístup k šifrovanému obsahu na ich zariadeniach alebo sledovanie novinárskej činnosti prostredníctvom špionážneho softvéru. Podľa europarlamentu by používanie špionážneho softvéru malo byť odôvodnené len ako krajné riešenie.
Pri súdnom vyšetrovaní závažného trestného činu (terorizmus, obchodovanie s ľuďmi), pričom každý prípad by sa mal posudzovať osobitne. S cieľom posúdiť nezávislosť médií EP požaduje, aby všetky médiá vrátane mikropodnikov v mediálnej oblasti zverejňovali svoju vlastnícku štruktúru.
Poslanci žiadajú, aby médiá, online platformy a internetové vyhľadávače podávali správy o príjmoch, ktoré získavajú zo štátnej reklamy, a o štátnej finančnej podpore. Platí to aj pre finančné prostriedky z krajín mimo EÚ.
Europoslanci chcú zároveň vytvoriť mechanizmus na spravovanie požiadaviek na odstránenie online obsahu. Cieľom je zabezpečiť, že rozhodnutia veľkých online platforiem o moderovaní obsahu neohrozia slobodu médií.
Platformy by pri spracúvaní týchto požiadaviek mali odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé. Potom by mali príslušné médiá informovať, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu.
Ak sa platforma po tomto období stále domnieva, že mediálny obsah nespĺňa jej obchodné podmienky, môže pristúpiť k vymazaniu, obmedzeniu alebo postúpeniu prípadu vnútroštátnym regulačným orgánom.
Ak sa poskytovateľ médií domnieva, že rozhodnutie platformy vymazať konkrétny obsah nemá dostatočné dôvody a ohrozuje slobodu médií, má právo predložiť prípad orgánu mimosúdneho riešenia sporov.
Podľa europoslancov by krajiny EÚ mali zabezpečiť primerané, udržateľné a predvídateľné financovanie verejnoprávnych médií z viacročných rozpočtov. Navrhli tiež obmedziť podiel verejnej reklamy pridelený jednému poskytovateľovi mediálnych služieb, online platforme alebo vyhľadávaču, čo má zabrániť závislosti mediálnych spoločností od štátnej reklamy.
Uvedený podiel by nemal byť vyšší ako 15 percent celkového rozpočtu na štátnu reklamu v danej krajine EÚ. V neposlednom rade EP požaduje, aby Európska rada pre mediálne služby – nový orgán EÚ zriadený zákonom o slobode médií – bola nezávislá od Európskej komisie.
Jej poradným orgánom by mala byť nezávislá skupina expertov zastupujúca mediálny sektor a občiansku spoločnosť. Európsky zákon o slobode médií by mali členské štáty schváliť v októbri. Následne ho zverejnia v Úradnom vestníku EÚ a účinnosť nadobudne 20 dní po zverejnení.
