Pesničková súťaž Eurovision Song Contest je jedným z najdlhšie vysielaných televíznych programov na svete. Koná sa od roku 1956 a jej organizátorom je Európska vysielacia únia. Nedávno sa v Kyjeve skončil jej 62. ročník. Spomedzi súťažiacich z 26 krajín sa tento rok umiestnil na prvej priečke dvadsaťsedemročný Portugalčan Salvador Sobral. Romantickú baladu Amar Pelos Dois zaspieval iba za sprievodu klavíra a jemných sláčikových nástrojov. Jednoduchosť a citlivosť jeho prejavu vynikla najmä v porovnaní s pompéznym prejavom ostatných súťažiacich, ktorí stavili na tradičnú estrádnu šou s množstvom veľkolepých efektov.
Pri preberaní ocenenia podotkol, že dnes „žijeme vo svete fastfoodovej hudby. Toto by mohlo byť víťazstvo pre hudbu a ľudí, robiacich hudbu, ktorá aj niečo znamená. Hudba nie je ohňostroj, ale pocit. Skúsme to zmeniť a vrátiť hudbu späť“. Rusko mala reprezentovať Julia Samojlovová, Ukrajina však speváčke na tri roky zakázala vstup do krajiny. Odôvodnila to jej vystúpením na Kryme.
Európska vysielacia únia navrhla Moskve buď prenášať jej vystúpenie cez telemost, alebo vymeniť interpreta, Rusko však obe možnosti označilo za neprijateľné. Ukrajina za svoj prístup zožala kritiku organizátora súťaže, pretože zneužila podujatie na politické ciele. Nie to pritom po prvý raz. Krymská Tatárka Jamala zvíťazila minulý rok v Štokholme s kontroverznou skladbou 1944 s protiruským textom. A to aj napriek tomu, že pravidlá súťaže politické piesne jednoznačne zakazujú.
Azda najbúrlivejšie reakcie na Eurovízii však vyvolal víťazný interpret z roku 2014, Conchita Wurst z Rakúska, vlastným menom Thomas Neuwirth. Ruskí rodičia spísali proti bradatej „žene“ dokonca petíciu a populárnu súťaž v nej označili za „semenisko sodomie“. Bieloruská televízia vtedy zvažovala, či vystúpenie osoby s mužsko-ženským imidžom vôbec neodvysiela, za taký krok by však krajine hrozila pokuta a diskvalifikácia zo súťaže.
Na pódium tohto podujatia sa pritom transvestita nepostavil po prvý raz – ako priekopník v tejto oblasti sa do análov podujatia zapísal predstaviteľ Izraela Dana International v roku 1998. Zdá sa, že Eurovízia sa má stať z vôle politikov aj jedným z propagandistických nástrojov šírenia tzv. gender ideológie prostredníctvom propagácie LGBTI osôb. Svedčí o tom aj fakt, že Conchitu Wurst bezprostredne po jej (jeho) víťazstve s veľkou pompou oficiálne prijali v Bruseli najvyšší predstavitelia Európskej únie.
Za vznikom festivalu Eurovízia bola pôvodne idea upevnenia vzťahov medzi jednotlivými európskymi národmi po skončení 2. svetovej vojny. Dnes ju možno vnímať aj ako prezentáciu pretrvávajúcej diverzity kultúr v čoraz unifikovanejšej Európe. Eurovízia patrí k najpopulárnejším nešportovým podujatiam sveta a sleduje ju približne 600 miliónov divákov. Neraz sa stalo, že účasť v tejto súťaži významnou mierou ovplyvnila popularitu dovtedy málo známeho interpreta – napríklad švédska skupina ABBA či Kanaďanka Céline Dionová (súťažiaca za Švajčiarsko) sa stali svetoznámymi po triumfálnych vystúpeniach na Eurovízii.
Na podujatí sa môže zúčastniť každá členská krajina Európskej vysielacej únie. Počet súťažiacich je však obmedzený na 46 krajín a dĺžka piesne nesmie presiahnuť tri minúty. Súťaž pripravuje víťazná krajina z predchádzajúceho ročníka. Najúspešnejšie zo všetkých krajín je Írsko, ktoré v celkovej histórii podujatia triumfovalo až sedemkrát. V tesnom závese za ním je Švédsko so šiestimi víťazstvami. Nasledujú Francúzsko, Veľká Británia a Luxembursko, ktoré vyhrali päťkrát.
Zaujímavé fakty o Eurovízii (kliknite do mapy):
