Európska únia sa čoraz intenzívnejšie, podľa mnohých politických pozorovateľov až fanaticky, orientuje na zelenú politiku. K jej cieľom patrí zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Vo veľkej miere sa preto zameriava na obnoviteľné zdroje, ktorými chce nahradiť fosílne palivá aj jadrovú energiu.
Tieto prehnane ambiciózne ciele sa však často spájajú s mnohými nie veľmi racionálnymi opatreniami. Stačí spomenúť napríklad pripravovaný zákaz využívania áut so spaľovacími motormi a prechod na elektromobily, pre ktoré nie je vybudovaná nevyhnutná infraštruktúra.
Nelogické kroky Bruselu
Prechod na zelenú ekonomiku prinesie negatívne dôsledky predovšetkým pre európsky priemysel. Ide najmä – ale nielen – o odklon od jadra a fosílnych palív. Firmám to spôsobí obrovské zvýšenie nákladov a zároveň zníženie ich konkurencieschopnosti na svetových trhoch, keďže únia je v zavádzaní takýchto opatrení vo svete osamotená. Sama si tak hádže polená pod nohy.
Tieto neveľmi logické kroky Bruselu vyvolávajú čoraz väčšiu kritiku. O nezmyselnosti zelenej politiky hovoria odborníci a verejné autority v samotnej únii. Nedávno sa k nim pridal aj vyučujúci na súkromnej Websterovej univerzite vo Viedni Ralph Schoellhammer.
V článku Pomalá smrť Európy, ktorý zverejnil portál Spiked online, pripomína, že hoci počas 18. a 19. storočia bol svet plný nepokojov a častých vojnových kofliktov, aj napriek tomu sa Západ vtedy dostal do globálnej nadvlády. I v tých najnepriaznivejších časoch dokázal napredovať v priemyselnej oblasti.
Európa bola kedysi centrom inovácií. Na prvý pohľad sa zdá, že aj v súčasnosti patrí k najväčším ekonomikám na svete. Prečo teda niektoré priemyselné giganty začínajú opúšťať starý kontinent a presúvať svoju výrobu inam, predovšetkým do USA? Nie sú za tým práve likvidačné opatrenia zelenej politiky?
Európsky priemysel dnes totiž ničia najmä neúnosné ceny elektrickej energie a obrovská byrokracia. Schoellhammer uvádza ako príklad BASF, najväčšiu chemickú spoločnosť na svete, ktorá plánuje znížiť výrobu v Európe.
Nemecký chemický gigant chce v dôsledku spomenutých dôvodov zatvoriť niekoľko svojich nemeckých výrobných závodov a zrušiť približne 2600 pracovných miest. Ako ďalšie dôvody vedenie spoločnosti spomína ďalšie kľúčové faktory, a to nadmernú byrokraciu a vysoké dane.
To všetko spôsobuje, že Európa už nie je pre svetové trhy konkurencieschopná. V budúcnosti tak budú európski zákazníci kupovať produkciu z Číny, Južnej Kórey a USA.
Ako ďalej píše Schoellhammer, BASF je síce nemecká spoločnosť, ale v skutočnosti je staršia ako samotné Nemecko. Bola založená v roku 1865 a je o šesť rokov staršia ako nemecký štát, ktorý bol zjednotený až v roku 1871.
Ako stúpal počet obyvateľov, využiteľná poľnohospodárska pôda bola čoraz vzácnejšia. Táto nemecká spoločnosť vtedy založila výrobu umelých hnojív, vďaka ktorým mohol poľnohospodársky priemysel uživiť stále rastúcu globálnu populáciu.
Závislosť od Ázie
Dnes sa z Európy nesťahuje len BASF a kedysi obdivovaný nemecký chemický priemysel. Aj automobilka Volkswagen nedávno oznámila, že sa veľká časť jej budúcej výroby elektrických vozidiel presunie z Nemecka do USA.
Problémy však pociťujú i Spojené štáty, ktoré sa horúčkovito snažia znížiť svoju závislosť od Ázie. Keďže však po celé desaťročia zanedbávali svoju priemyselnú základňu, chýba im kvalifikovaná pracovná sila, potrebná na obnovu výroby. Situácia v hospodárstve sa nevyvíja v prospech Západu. A nové trendy zelenej ekonomiky, ktoré zavádza EÚ, celú situáciu len ešte viac komplikujú.
Kým sa viaceré západné krajiny snažia odstaviť jadrové elektrárne, čo zvyšuje ceny elektrickej energie, na druhej strane Spojené arabské emiráty, ktorých ekonomika donedávna stála len na ťažbe ropy, minulý rok dokončili výstavbu tretieho jadrového reaktora za posledných desať rokov.
Prechod na obnoviteľnú energiu, ktorou chce Západ riešiť toľko spomínané zmeny klímy, nie je jednoduchý.
Aj keď odhliadneme od úskalí veternej a slnečnej energie, ako je ich nestabilita, nové elektrárne sa nebudujú takým tempom, aké potrebuje súčasná ekonomika. Ako podotýka Schoellhammer, aby bolo možné postaviť veternú farmu pri pobreží Norfolku v Spojenom kráľovstve, spoločnosť Boreas musela vydať 13.275-stranové hodnotenie vplyvu na životné prostredie.
Na túto skutočnosť reagoval Sam Dumitriu z organizácie Britain Remade slovami, že ide o dokument je „o 144 strán dlhší ako kompletné diela Tolstého v kombinácii s Proustovým sedemzväzkovým Hľadaním strateného času“.
Aby Nemecko splnilo svoje ciele v oblasti energetickej transformácie do roku 2030, muselo by stavať po 43 futbalových ihrísk so solárnymi panelmi a 1600 tepelných čerpadiel denne, a po 27 veterných fariem na pevnine a štyri veterné farmy na mori týždenne. Azda netreba dodávať, že je to nereálne. Západ klame sám seba.
Nahovára si, že zelená politika a inovácie v oblasti technológií akumulátorových batérií vyriešia všetky jeho problémy. Ak by mali spoločnosti vitalitu svojich predchodcov z 19. storočia, dalo by sa tomu veriť. Ale nemajú ju. Hlavná otázka, ktorú si vodcovia každého národa musia položiť, je, kam sa spoločnosť uberá, smerom nadol alebo hore? Je jasné, akým smerom kráča Európa.
