Fínsko v atmosfére napätia okolo Ukrajiny a zoznamu ruských bezpečnostných požiadaviek zvažuje, že vstúpi do NATO. O skončení neutrality a vstupe do severoatlantickej aliancie sa vo Fínsku od rozpadu Sovietskeho zväzu debatuje opakovane.
„Zopakujme si to znova: súčasťou fínskeho manévrovacieho priestoru a slobody rozhodovania je aj možnosť vojenského spojenectva a žiadosť o členstvo v NATO, ak sa tak rozhodneme,“ vyhlásil fínsky prezident Sauli Niinistö.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v reakcii na jeho slová povedal, že vstup Fínska a Švédska do NATO „by mal závažné vojenské a politické dôsledky, ktoré by si vyžiadali adekvátnu odpoveď ruskej strany“.
Slová šéfa ruskej diplomacie treba vnímať v kontexte napätia medzi Moskvou a NATO. Rusko požaduje záruky, že sa Severoatlantická aliancia nebude rozširovať smerom na východ a nebude rozmiestňovať zbrane v jeho susedstve.
Ani fínski opoziční politici však nezostávajú bokom. „Rusko nedávno naznačilo, že vstup Fínska a Švédska do NATO by ho donútil k vojenskej reakcii. Také vyhlásenia sú hanebné a vypovedajú viac o skutočných cieľoch Ruska ako o úmysloch Fínska či Švédska. Fínsko pre Rusko nepredstavuje nijakú hrozbu,“ uviedol šéf opozičnej Národnej koaličnej strany Petteri Orpo.
Politici však musia rátať s tým, že vstup do NATO by sa u verejnosti nestretol s veľkým nadšením. Posledný prieskum z minulého roku ukazuje, že vstup do aliancie podporuje 26 percent Fínov, 40 percent je proti.
Fínska armáda sa po boku členských štátov NATO zúčastnila na misii KFOR, misii v Afganistane a zapojila sa aj do misie EÚ na výcvik bezpečnostných zložiek v Mali. Fínsko má s NATO dohodu o organizovaní spoločných manévrov na svojom území.
