Francúzsko zasiahlo proti snahám progresivistov a zakázalo v školách takzvané inkluzívne písanie, teda rodovo neutrálny jazyk. Minister školstva Jean-Michel Blanquer uviedol, že francúzštinu nebudú ničiť ani manipulovať.
Nová vyhláška je konkrétne zameraná proti zavádzaniu bodiek uprostred slov na označenie rodovo neutrálnych výrazov. Napríklad množné číslo slova „ami“ (priateľ) je v mužskom rode amis a v ženskom amies. Ženský rod však možno použiť len vtedy, ak v skupine nie je ani jeden muž.
To sa však progresívcom nepáči. Navrhujú teda používať rodovo neutrálne slovo, ktoré by vychádzalo z tvaru v ženskom rode, ale v strede by boli bodky: „ami.e.s“. Na konci niektorých slov by sa okrem toho malo objaviť feminizujúce „e“, ktoré by prispelo k väčšej inkluzivite.
Týka sa to napríklad slova „élus“, označujúceho volených úradníkov, z ktorého by sa stalo „élu.e.s“. Vo vyhláške sa proti bodkám postavili aj dvaja členovia Francúzskej akadémie, ktorá dáva pozor na zachovanie francúzskeho jazyka.
Fracúzske ministerstvo školstva upozornilo na možné ťažkosti s hláskovaním takých slov. Zároveň by to rozdeľovalo slová na viac častí a vytvorilo priepasť medzi hovorovým a písaným jazykom.
Proti používaniu bodiek uprostred slov sa postavil aj francúzsky minister školstva Jean-Michel Blanquer. Pre denník Le Journal du Dimanche uviedol, že „bodky uprostred slov sú v komunikácii vo francúzštine prekážkou pre študentov s poruchami učenia, napríklad s dislexiou“.
Pripomenul, že francúzsky jazyk spája všetkých Francúzov a robí z nich svetovú veľmoc. Používanie inkluzívneho písania v štátnych úradoch zakázal už v roku 2017 vtedajší premiér Édouard Philippe.
Aktivisti sa však nechcú vzdať a vyzývajú učiteľov na ignorovanie zákazu. „Prestaňte vzdelávacej komunite vnucovať zaostalosť,“ reagovala napríklad vzdelávacia únia SUD, jedna z najväčších odborových organizácií pedagógov.
A to aj napriek tomu, že ministerstvo urobilo v otázke inkluzívneho písania mžnostvo ústupkov. Podľa Le Journal du Dimanche ide o vojnu medzi „starou gardou“, ktorá chce zachovať tradície, a skupinami tvrdiacimi, že z jazyka treba odstrániť „sexistické“ korene.
