Úvod Komentáre Gorilie máďa a opozičný robot Beblavý 

Gorilie máďa a opozičný robot Beblavý 

Miroslav Beblavý. (Foto: archív)

Navrhujem, aby pred každou televíznou diskusiou dostali najmä opoziční politici test, niečo na spôsob online formulára, aby sa zistilo, či nie sú roboti. Prečo? Lebo tak pôsobia. Nech riešia akúkoľvek tému, zakončenie ich mentálneho sotfwaru je stále rovnaké: My sme tí dobrí a vy ste tí zlí, preto zmena, výmena, kradnutie, mafia…

Keď Miroslav Beblavý nedokázal kontrovať Andrejovi Dankovi v otázke Istanbulského dohovoru, tak odpovedal zasa ako robot klišé frázou, že základná hodnotová otázka PS/Spolu je výmena subjektov, ktoré dovolili mafiánske riadenie štátu…

Inak konštruktívny “Miuko” pritom prekvapil, ako s kamennou tvárou a pohľadom hada napáda oponentov. Večne nespokojné a neuspokojené kreatúry tohto typu kadia do spoločnej politickej obývačky smradľavé naratívy, podľa ktorých je politika len o kradnutí.

Stavovské špinenie o všetkých zlých politikoch, novinároch, všetkých policajtoch, všetkých advokátoch, a tak podobne ako za socíku, že každý pumpár a každý mäsiar okrádajú pracujúci ľud, sú už priehľadné ako sklo.

Zvláštny bohorovný postoj mláďaťa „gorily“, teda politika, ktorý pôsobil v ére, ktorý monitoruje vyšetrovací spis Gorila. Ten donaha odhaľuje masívnu rozkrádačku štátu pri privatizácii štátnych podnikov a klientelizmus napojený na finančnú skupina PEenta.

Beblavý mal aj intelektuálny problém pochopiť, že súčasťou zamietavého postoja parlamentu k Istanbulskému dohovoru  je odmietnutie rokovať o tomto toxickom a rozvratnými ideológiami prešpikovanom dokumente. Poslanci, ani vláda to jednoducho urobiť nemohli.

Podľa I. Článku Ústavy sa SR neviaže na nijakú ideológiu. Eo ipso, ak tento dokument stojí na ideologických dogmách a môže sa prijať len ako celok, predstavitelia SR o takomto materiály nemôžu ani len rokovať. Logicky ho procesne odmietnu formou legitímneho uznesenia.

Foto: archív

Nakoniec Beblavý vytiahol feministický argument, že 16 žien bolo zabitých partnermi. Smutné a odporné. Ale partnerské vzťahy sú nevyspytateľné… A čo fenomén Ireny Čubírkovej, ktorá v minulom storočí brutálne zabila svojho manžela a neskôr rovnako brutálne aj milenca, ktorého spálila v peci na chlieb? Alebo rovnako brutálna vražda mladého Tomáša zo Žiliny (2019), dobodaného nožom tínedžerkou (16) Juditou?

Jednoducho problém je na o oboch stranách a každý zdravý muž odmieta násilie na ženách. Pre slniečkárov a liberálov je však výsledok vždy feministický. Keď zločin spácha žena, tak je „psychicky narušená“. Keď to urobí muž, je apriori násilník.

Beblavý ukázal, že sa plne stotožňuje s gender agendou, ktorá do dohovoru zakomponovala ideologickú dogmu, že násilie na ženách je prejavom historicky nerovnocenného rozdelenia síl medzi ženami a mužmi, ktorá viedla k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien mužmi, a k zamedzeniu plnohodnotného rozvoja žien…

Aj táto diskusia bola súbojom konštruktívnosti, ktorá narážala na tupé kladivo negativizmu. Pre niektorých politikov je „posun dopredu“ len rečnícka figúra, pretože s negativizmom ako základnou hodnotiacou a pracovnou metódou ešte nikto nič na svete nevybudoval. Určite nie ani v progresívnom Slovensku. A tak platí stará múdrosť, že po ovocí spoznáme strom.

(Autor je riaditeľom Inštitútu národnej politiky a kandidátom na poslanca za SNS vo voľbách do NR SR)