Každý rok vo svete zmizne 2,5 percenta z celkového objemu hmyzu a ak bude ubúdať doterajším tempom, do sto rokov zmizne úplne. Vyplýva to z analýzy uverejnenej v časopise Biological Conservation, na ktorú upozornil britský denník The Guardian. V takom prípade by nastal environmentálny kolaps.
Ubúda vyše 40 percent druhov hmyzu a tretina je ohrozená. Hmyz pritom mizne osemkrát rýchlejšie ako cicavce, vtáky a plazy. Markantné ubúdanie hmyzu spôsobuje v prvom rade intenzívne poľnohospodárstvo, najmä používanie pesticídov, ale prispieva k nemu aj urbanizácia a klimatické zmeny.
„Ak sa úhyn hmyzích druhov nepodarí zastaviť, bude to mať katastrofálne dôsledky na ekosystém planéty a prežitie ľudstva,“ konštatoval Francisco Sánchez-Bayo z univerzity v Sydney. Analýzu vypracoval spolu s Krisom Wyckhuysom, pôsobiacim na čínskej akadémii poľnohospodárskych vied v Pekingu.
Na našej planéte sa podľa vedcov začalo šieste masové vymieranie druhov. Vedci naň upozornili už u väčších zvierat, ktoré sa ľahšie skúmajú. Zástupcovia hmyzu sú najrôznorodejšími a najpočetnejšími živočíchmi a vážia 17-krát viac ako ľudstvo. Hmyz je nevyhnutný na fungovanie všetkých ekosystémov – slúži ako potrava iných druhov, opeľuje rastliny a recykluje živiny.
Najväčšie dôsledky bude mať jeho ubúdanie na vtáky, plazy, obojživelníky a ryby, ktoré sa ním živia. „Ak tento zdroj potravy zmizne, všetky tieto zvieratá zomrú hladom,“ tvrdí Sánchez-Bayo. Pre nedostatočné opeľovanie budú umierať aj rastliny. Kolobeh života na planéte začne kolabovať a prežitie bude potom ťažké aj pre ľudstvo.
„Hlavnou príčinou je intenzifikácia poľnohospodárstva. To znamená výrub stromov a kríkov obklopujúcich polia, ktoré človek ošetruje syntetickými hnojivami a pesticídmi,“ vysvetľuje Sánchez-Bayo. Hmyz podľa neho začal ubúdať na začiatku minulého storočia, proces sa urýchlil v 50. a 60. rokoch a za posledné dve desaťročia dosiahol alarmujúce rozmery.
Nebývalý úbytok hmyzej ríše počas posledných 20 rokov vedec pripisuje používaniu novej triedy insekticídov, kam patrí fipronil a neonikotinoidy, pôsobiace na centrálny nervový systém hmyzu.
Svet musí zmeniť spôsob, akým produkuje potraviny, tvrdí Sánchez-Bayo. Pôda obhospodarovaná metódami prírodného poľnohospodárstva obsahuje viac hmyzu a príležitostné používanie pesticídov v minulosti neviedlo k takému radikálnemu úbytku hmyzu ako nová trieda pesticídov za posledných 20 rokov.
