Na Slovensku je už dlhšie trendom “prepieranie” súkromia konzervatívne orientovaných ľudí. Obvyklý scenár je takýto: nejaký liberálny škandalista spochybní morálku konkrétnej osoby z konzervatívneho, pronárodného tábora.
Obvykle to doplní jej eroticky zameranými fotkami a verejne ju tak znemožní. Pointou však nie je iba to, že takýto človek poukáže na nemorálnosť či problémovosť onej osoby preto, lebo žije nemorálnym a problematickým spôsobom.
Prvoradým problémom pre takýchto publicistov je totiž to, že obeť mediálnej diskreditácie je konzervatívne a pronárodne zameraná. Keďže na národovcov sa hodí akékoľvek znemožnenie, vytiahnu sa aj citlivé fotky zo súkromia. A použije sa argument, ktorý pre potreby tohto článku nazvime „pokryteckou kartou“.
Použije sa téza, že vlastne ani nie je problémom, že spomenutá osoba sa vyznačuje morálne “zhýralým” životom, ale fakt, že sa hlási k tradičným hodnotám. A preto si vraj nemôže podobné zlyhania dovoliť.
Pritom vôbec nezaváži, že týmito zlyhaniami nikomu neublíži, nespôsobí finančnú škodu, ani nič podobné. Je to nebezpečný prístup. Kým na konzervatívcoch sa bude pranierovať každá smietka v oku, liberálom sa všetko paušálne odpustí, lebo „oni môžu“, keďže majú iné hodnoty.
Toto však vytvára jeden zásadný problém. Ak budú médiá a blogeri vyťahovať erotické škandály len na konzervatívcov, a na liberálov nie, vytvára sa tu nebezpečný dvojaký štandard. Keďže na prešľapy v osobnom živote liberálov sa nepoukazuje, vytvára sa falošný dojem, že tí všeobecne hriešnejší a zvrátenejší sú konzervatívci.
Na problém sa treba pozrieť aj z psychologickej stránky. Všetci sme iba ľuďmi, mužmi a ženami. Žena sa prirodzene ocitne v istom období svojho života, keď rada prezentuje svoj sexappeal a postuje na sociálne siete šteklivé fotografie.
Prirodzene, že morálne hľadisko je potrebné aplikovať rovnako aj na samotné zverejnenie a verejné “rozmazávanie” takýchto skutočností. Povedzme si otvorene, že niektoré mainstreamové médiá sa v tomto smere správajú ako totálna žumpa.
Za všetky možno spomenúť prípad spred pár rokov, keď niekdajší kandidát za SNS, ktorý „hajloval vo vírivke“. Mediálnym hyenám nestačilo, že túto tému podrobne rozoberali v čase jej prvého zverejnenia.
Denník SME, kedykoľvek toho politika opätovne spomenie v nejakom článku, uverejní ako ilustračné foto práve snímku z vírivky. Je to metóda toho najprimitívnejšieho bulváru. To však redakcii nebráni označovať svoje médium za seriózne.
Rozoberanie obsahu dráždivých fotiek a škandalizácia ich aktérov rozhodne nie je verejným záujmom. Je to nebezpečná úchylka a zvrátenosť tých, čo to robia. Neprospieva to zdravej klíme v spoločnosti.
Je to iba „palica“ na konzervatívcov a keby sa nenašla takáto, nájde sa iná. Fotogalérie zhýralých liberálov nikto zverejňovať a rozmazávať nebude, hoci aj takých je určite dosť. Lebo „pokrytecká karta“…
Je to vlastne paradox. Máme tu všelijakých bojovníkov za sexuálne a reprodukčné práva, za ženské práva, za témy gender a LGBTI, za zvrátenosti všetkého druhu. Ale takto škandalizovaných ľudí sa títo “bojovníci” nezastanú, naopak, ešte im priložia polienko do vatry, nech lepšie horí…
Minimálne od istej sorty liberálov zrejme nemožno očakávať, aby sa nesprávali ako “prasce”, keďže pre pár nevhodných fotiek sú schopní zničiť niekomu život a povesť. Ale potom nech sa nečudujú, keď sa nájde niekto, kto je ochotný proti nim bojovať podobnými zbraňami.
Svojimi praktikami, či už si to uvedomujú alebo nie, umožňujú na Slovensku budovať špicľovací, totalitný režim. A je v zásade úplne jedno, či túto činnosť vykonáva štát, alebo „len“ liberálna mafia.
Podstatou je zastrašiť ľudí s iným názorom. A kto sa nechá zastrašiť, ten sa radšej akéhokoľvek aktivizmu, aj za svoje legitímne záujmy, zriekne. Toto však už nemá s demokratickým systémom nič spoločné.
