Počuli ste už o ionizácii potravín? Túto metódu vyvinula americká armáda počas kórejskej vojny v 50. rokoch 20. storočia, keď vojaci potrebovali konzervované potraviny bez parazitov. A tak ich začali dezinfikovať rádioaktívnymi lúčmi, spoľahlivo ničiacimi všetky baktérie.

V mene zisku
Francúzska novinárka Aude Rouauxová vo filme Čo je ožarovanie potravín? tvrdí, že sa v súčasnosti ožarujú až tri percentá všetkých distribuovaných potravín. Tým sa predĺži ich životnosť, čo umožňuje dlhšie skladovanie a prevoz na veľké vzdialenosti. Samozrejme, to všetko prispieva k rastu finančných ziskov. Zástancovia ionizácie argumentujú tým, že ak je takéto ošetrenie povolené, nemôže byť nebezpečné.

Bežne sa využíva najmä v Spojených štátoch, kde týmto procesom ročne prejde vyše 100 miliónov kilogramov potravín. Radiačne sa ošetruje najmä mäso, vajcia, ovocie, zelenina, obilie vrátane ovsených vločiek, korenie, káva, kakao, pivo, kondenzované mlieko a konzervované potraviny.

IONIZUJÚCE ŽIARENIE  TIEŽ DOKÁŽE NAPRÍKLAD AJ ZRÝCHLIŤ ZRETIE KOŇAKU, ČO UMOŽŇUJE VÝROBCOM UVIESŤ NA TRH „DVADSAŤROČNÝ“ KOŇAK UŽ PO DESIATICH ROKOCH.

Foto: archív
Foto: archív


V Európskej únii sú potraviny a ich zložky, ktoré možno ožarovať, uvedené v smernici 1993/3/ES. Tento zoznam zatiaľ obsahuje iba jednu kategóriu – sušené aromatické byliny, korenie a zeleninové korenie. 
Členské štáty však môžu na vnútroštátnej úrovni povoliť ďalšie ožarovanie tých potravín a ich zložiek, ktoré dostali súhlasné stanovisko od Vedeckého výboru pre potraviny. Patrí tam napríklad ovocie, zelenina, obilniny, ryby, čerstvé mäso či hydina.

Mutagénne deformácie
Od roku 1950 vzniklo len veľmi málo odborných vedeckých štúdií na túto tému. Ukázalo sa, že ožiarené potraviny obsahujú menej vitamínov. Ionizované zemiaky akumulujú cukor, tučné mäso zhorkne… To však nie sú tie najhoršie dôsledky.

ZNEPOKOJUJÚCE SÚ ZISTENIA, ŽE V OŽIARENOM BRAVČOVOM MÄSE JE OVEĽA VYŠŠÍ OBSAH REAKTÍVNYCH VOĽNÝCH RADIKÁLOV A PEROXIDOV. TIE SÚ MUTAGÉNNE A KARCINOGÉNNE, MÔŽU TEDA SPÚŠŤAŤ ONKOLOGICKÉ OCHORENIA.

Molekula alkyl-cyklobutánu sa v prírodných podmienkach nevyskytuje, ale ak konzumujete ionizované potraviny, dostávajú sa do vášho tela aj tieto molekuly. V 90. rokoch minulého storočia sa ožiarená pšenica testovala v Indickom národnom inštitúte pre výživu v Hajdarábáde.

Dlhodobo ju dávali pokusným zvieratám a kratší čas dokonca aj menšej skupine detí. Výsledky experimentu ukázali, že u väčšiny zvierat nastali mutagénne deformácie. V krvi a kostnej dreni detí boli zaznamenané závažné chromozomálne zmeny, ktoré sa však upravili po vylúčení ožiarenej pšenice zo stravy.

Foto: archív
Foto: archív

Množstvo zdravotných problémov
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) však negatívne dôsledky ignoruje. Uvádza, že ožarovanie potravín „ničí baktérie spôsobujúce otravu potravín ako salmonelu alebo kapylobakteriózu. Odďaľuje aj proces hnitia ovocia a klíčenie zeleniny, ako sú zemiaky alebo cibuľa“.

V roku 2009 postihla mačky na severe austrálskeho Sydney záhadná choroba. Desiatky mačiek začali chradnúť, mali ťažkosti s prijímaním potravy, prestali im fungovať zadné nohy a nakoniec ochrnuli.

Príčina ich zdravotných problémov sa našla v strave: všetky mačky jedli kanadské granuly Orijen, upravené ionizáciou. Časť z tohto výrobku dostala vraj náhodou priveľkú dávku ionizačných lúčov. EFSA má však jednoduché vysvetlenie – nepriaznivé dôsledky sa zistili len u mačiek, pričom príčiny ani mechanizmus vzniku neurologických problémov nevysvetľuje ani jedna štúdia.

Celý problém uzavrela tým, že na vyhodnotenie významu týchto štúdií pre ľudské zdravie by bol potrebný ďalší výskum. Samozrejme, okrem mačiek nikto tieto granuly neje, preto ani nik neochorel. Kto však zaručí, že opäť nezlyhá ľudský faktor a do potravín sa omylom nedostane vyššia dávka nebezpečných lúčov?

Foto: archív
Foto: archív