Úvod Politika Islandská Pirátska strana presadzuje priamu demokraciu

Islandská Pirátska strana presadzuje priamu demokraciu

Foto: archív

Po hlbokej hospodárskej kríze a škandále okolo Panama Papers sú Islanďania znechutení z vládnucich strán a volajú po zásadnej zmene. Hoci opozičná Pirátska strana nedostala v predčasných parlamentných voľbách takú podporu, akú jej prisudzovali prieskumy, zisk 14,5 percenta a tretie miesto je pre mladú stranu nesporne úspech.

Pirátska strana vznikla pred štyrmi rokmi ako protestné hnutie, snažiace sa presadiť zmenu autorského zákona. Odvtedy však predstavila množstvo reforiem a iniciatív vrátane žiadosti o poskytnutie azylu bývalému spolupracovníkovi americkej NSA Snowdenovi, ktorý informoval svet o špehovacích praktikách Washingtonu a v USA mu hrozí dlhoročné väzenie.

Foto: archív
Foto: archív

Piráti sa považujú za progresívnu a technologicky zameranú stranu. Sľubujú, že nezavedú drastické ekonomické reformy, ktoré by mohli ohroziť vzmáhajúce sa hospodárstvo, a bitcoin mienia uznať ako legálne platidlo. Presadzujú priamu demokraciu, teda neobmedzené právo na zapojenie sa obyvateľov do politického rozhodovania. Ľudia by tak mohli sami navrhovať nové zákony, o ktorých by sa potom rozhodovalo v národných referendách.

Strana nemá jedného stáleho predsedu, ale po roku sa na jej čele strieda vždy iný predstaviteľ. Za zoskupením stojí poslankyňa a spisovateľka Birgitta Jónsdóttirová, ktorá pôsobila ako aktivistka v rôznych hnutiach vrátane miestnej pobočky WikiLeaks.

V Európe existuje množstvo pirátskych strán, ale najväčší úspech sa zatiaľ podarilo dosiahnuť práve islandskej. V roku 2013 získala päť percent hlasov a obsadila tri kreslá v 63-člennom parlamente. Jónsdóttirová vraj nemá ambície stať sa premiérkou. Jej cieľom je skoncovať s islandským politickým systémom, ktorý je podľa nej nefunkčný.