Izraelský parlament prijal kontroverzný zákon, ktorý krajinu definuje ako štát židovského národa. Arabčina podľa neho už nie je jedným z dvoch oficiálnych jazykov, ale jazykom so špeciálnym statusom, židovské osady sú národným záujmom a hlavným mestom je celý Jeruzalem.
Poslanci arabskej menšiny, ktorá tvorí pätinu z takmer deviatich miliónov obyvateľov Izraela, zákon kritizovali, rovnako ako izraelská opozícia a mnohé židovské organizácie v zahraničí. Pred prijatím normu kritizoval aj prezident Reuven Rivlin. Za novú právnu úpravu hlasovalo v 120-člennom parlamente 62 poslancov, proti bolo 55.
Izrael je podľa nového zákona historický domov židovského národa a ten má ako jediný právo na národné sebaurčenie v tomto štáte. Arabská menšina má síce rovnaké práva ako židovské obyvateľstvo, ale dlhodobo sa sťažuje na pozíciu druhoradých občanov, ktorým sa dostáva horších služieb v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a bývania.
Arabskí poslanci kópie zákona okamžite roztrhali a zo sály ich vyviedli. Izrael týmto „vyhlásil, že nás tu nechce, presadil zákon o židovskej nadradenosti a oznámil nám, že budeme navždy občanmi druhej kategórie“, napísal vo svojom vyhlásení poslanec Ahman Úda. Zástupcovia Hnutia za okamžitý mier, kritik okupácie palestínskych území, pri nočnej debate o zákone mávali v sále z balkóna čiernou vlajkou, kým ich ochranka nevyviedla.
Izrael sa v minulosti bežne charakterizoval ako židovský štát, ale v minulých piatich rokoch sa najmä pravicoví politici, ktorí teraz krajinu vedú, usilovali o uzákonenie tohto faktu, čo malo umožniť zahrnúť židovskú národnosť a vieru do vládnej politiky. Izrael nemá písanú ústavu, namiesto nej sa riadi niekoľkými základnými zákonmi, ku ktorým teraz pribudol zákon o národnom štáte. V Izraeli sa o ňom debatovalo niekoľko rokov a jeho pôvodná podoba z roku 2011 zaznamenala mnoho zmien.
Americký židovský výbor (AJC) vo vyhlásení uviedol, že je prijatím zákona veľmi sklamaný. Neschvaľuje najmä klauzulu o tom, že na židovské osady stavané na okupovanom Západnom brehu Jordánu sa bude pozerať ako na vec národného významu.
Zo zákona však bola vyňatá pasáž, ktorá mala umožniť vytvárať komunity podľa náboženského alebo národnostného hľadiska a udržiavať ich exkluzivitu. Kritici dosiahli aj vyčiarknutie článku, podľa ktorého mal najvyšší súd stavať židovský charakter krajiny nad jej charakter demokratický.
Právne centrum pre práva arabskej menšiny v Izraeli vo svojom stanovisku uviedlo, že „zákon o národnom štáte je koloniálny zákon s rysmi apartheidu, ktorý medzinárodný zákon zakazuje, pretože je v rozpore s medzinárodným dohovorom zakazujúcim páchať zločiny apartheidu“.
