Pamätám si, keď som 26. júna 2009 neskoro v noci zapol CNN a v šoku som sa pozeral na obrazovku, kde svietil titulok Michael Jackson is dead. Moderátori s dramatickým výrazom na tvári opisovali posledné minúty kráľa popu, ktorý sa týmto prívlastkom zaslúžene hrdil už dve desaťročia.

V obrazových výrezoch sa striedali spravodajské zábery z losangelskej vily, kde Jacko, ako ho volali fanúšikovia, poslednýkrát vydýchol po záhadnej injekcii, s ukážkami spevákových videoklipov a vystúpení.

Ako z inej planéty
Spojenie mena Michael Jackson so slovom smrť znelo neuveriteľne a v tej chvíli sa mi zdalo nemožné, že sa na také čosi dá zvyknúť. Veď s týmto človekom vyrastala celá moja generácia, bol zosobnením skvelej hudby, magického tanca, priekopníckych videoklipov, bol pilierom modernej popkultúry.

Nadobudol som pocit, že spolu s ním symbolicky odchádza to, čo ma ešte spájalo s mladosťou. V mysli som si premietal spomienky na dva Michaelove koncerty vo Viedni a Prahe, kde som mal šťastie vidieť superstar naživo a v životnej forme.

Fotio: archív
Foto: archív

Prvýkrát som meno Michael Jackson počul, keď som mal 14 rokov a v tom istom čase som sa dostal aj k jeho legendárnemu albumu Thriller. Ten bol od čias Michaelovej detskej kariéry v rodinnej skupine Jackson Five už niekoľkým v poradí, no práve z neho sa predalo najviac kópií v dejinách populárnej hudby – vyše 100 miliónov.

Piesne z Thrilleru mi pripadali ako z inej planéty – bolo to niečo úplne iné, než produkcia iných interpretov pophudby v tom období. Iba dvadsaťpäťročný Jackson v nich revolučne skĺbil prvky černošského soulu, funky a dnes tak populárneho rhythm and blues s diskom a rockom. Výsledok bol fascinujúci.

A keď som uvidel prvé Jacksonove videoklipy s elektrizujúcimi tanečnými kreáciami, úplne som jeho muzike prepadol. Jeho klip k hitu Thriller v podobe krátkeho filmu s hororovým dejom bol dovtedy najdrahším na svete.

THRILLER ZNAMENAL PRELOM V CHÁPANÍ, ČO VLASTNE MODERNÝ VIDEOKLIP JE.

Michael Jackson – Thriller:

300 miliónov na charitu
Medzitým sa stal z Michaela Jacksona celosvetový fenomén, ohurujúci fanúšikov svojimi megakoncertmi na najväčších štadiónoch zemegule. Kým jeho piesne kraľovali hitparádam, jeho s úctou prijímali a oceňovali hlavy štátov a panovníci.

V USA sa dokonca stal súčasťou predvolebných kampaní. Ďalšími úspešnými míľnikmi jeho kariéry boli v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov platne Bad a Dangerous, už tradične spojené s veľkolepými koncertnými turné.

V tomto období začali na verejnosť prenikať aj prvé správy o Jacksonovom čudáckom správaní. Od túžby podobať sa Diane Rossovej, ktorá viedla k jeho viacnásobným plastickým operáciám, cez panickú hrôzu z infekcie až po nosenie rúška.

Mnohé z Jackových výstrelkov, o ktorých sme roky počúvali (spávanie v kyslíkovom stane, chodenie na vozíčku, aby si neopotrebúval kĺby, či kúpanie v minerálke Evian) však boli len neškodnými reklamnými trikmi jeho manažérov, ktorými kŕmili médiá a vyvolávali tak stály záujem o jeho osobu.

Vážnejšie už boli obvinenia z pedofílie v rokoch 1993 a 2003, ktoré Michaelovi urobili peklo zo života. Na jeho slávny ranč Neverland totiž pozýval množstvo detí, v ktorých prítomnosti sa vždy cítil šťastne, čo netajil.

Odmietal však akýkoľvek sexuálny podtext detských návštev. Viacerí pozorovatelia videli v prvom obvinení z roku 1993 snahu otca jedného z detí vytĺcť z procesu veľké peniaze a možno aj zákulisnú snahu zničiť umelcovi úspešnú kariéru.

NAPOKON, NAPRIEK SIAHODLHÝM VYŠETROVANIAM SA NIKDY JACKSONOVE PEDOFILNÉ SKLONY NEPOTVRDILI.

Michael s deťmi v jeho legendárnom Neverlande. (Foto: archív)
Michael s deťmi v jeho legendárnom Neverlande. (Foto: archív)

Humanista v drsnom svete
Jeho vrúcny vzťah k deťom a detinské správanie vysvetľovali psychológovia ako dôsledok toho, že ho jeho otec v detstve nielen psychicky a fyzicky týral, ale od piatich rokov ho zo ziskuchtivosti vtiahol do šoubiznisu.

Malému Michaelovi tak „ukradol“ detstvo, čím mu spôsobil celoživotnú traumu. Tá sa prejavovala aj tým, že spevák zostal na emočnej úrovni dieťaťa a preto sa obklopoval deťmi, s ktorými si najviac rozumel.

Hovorieval, že všetka jeho inšpirácia pochádza od detí. Nie je bez zaujímavosti, že obvinenia z pedofílie a niekoľkoročná škandalizácia sa objavili krátko potom, čo Jackson verejne kritizoval producentov židovského pôvodu v americkom šoubiznise za nehorázne okrádanie interpretov popmusic.

Útoky a vyšetrovanie ho psychicky ničili, čo kompenzoval utišujúcimi liekmi, od ktorých sa stal časom závislý. Dávky sa rokmi zvyšovali a ako to dopadlo, už všetci vieme.
 Michael sa so svojou dobrosrdečnou a krehkou povahou nehodil do drsného sveta šoubiznisu, hoci v ňom vyrástol. Ten ho nakoniec zabil.

Bol človekom so šľachetným srdcom. Svedčia o tom nielen piesne s hlbokým humánnym posolstvom, ale aj neuveriteľných 300 miliónov dolárov, ktoré počas života daroval na charitu.

BOH NADELIL MICHAELOVI JACKSONOVI OBROVSKÝ TALENT A ON SA S NÍM PODELIL S CELÝM SVETOM.

Hoci pop prišiel o svojho kráľa, on naďalej kraľuje na záznamových médiách, v rádiovom a televíznom éteri, na internete, kde zostal nesmrteľným. Tak ako Elvis Presley, John Lennon či Freddie Mercury…

Michael Jackson – Earth Song:

 Michael Jackson nazval židov pijavicami

V sérii audionahrávok, ktoré v roku 2005 zverejnila televízna stanica ABC, je možné počuť antisemitské vyjadrenie amerického speváka Michaela Jacksona: „Židia sú ako pijavice.“ Nahrávky boli ako dôkazový materiál súčasťou súdneho procesu Jacksonových exporadcov proti spevákovi.

Jedným z nich je aj Dieter Wiesner, ktorý žiadal od speváka 64 miliónov dolárov. Ďalším je Marc Schaffel, ktorý tvrdil, že Jackson mu dlhuje tri milióny. Židovská organizácia ADL sa vyjadrila, že Jackson „vždy keď má problémy vo svojom živote, viní za to židov“.

Prezident ADL A. Foxman ako príklad uviedol Jacksonovu pieseň z roku 1995 s názvom They don’t care about us (Sme im ukradnutí), ktorá obsahovala antisemitské narážky. Spevák sa neskôr ospravedlnil a sporné pasáže z piesne odstránil. „Vraví sa, že Jackson je infikovaný tradičnými antisemitskými stereotypmi o židoch ako o mocných a nenásytných manipulátoroch,“ povedal Foxman.
(Jerusalem Post, Izrael)