Politika perestrojky posledného sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova nebola ani premyslená, ani potrebná. Tvrdí to Miloš Jakeš, ktorý pred tridsiatimi rokmi stál na čele republiky. Gorbačov podľa neho nechápal, že Sovietsky zväz drží pokope ideológia a komunistická strana. Česko-Slovensko by vraj dopadlo rovnako ako ZSSR už v roku 1968, keby vtedajší vývoj nezastavil zásah sovietskych vojsk.
„Gorbačovova perestrojka bola nepremyslená. Pomohla vytvárať nespokojnosť, hoci s ňou mala bojovať. Vznikol priestor na ničím neobmedzenú otvorenosť. Každý si hovoril, čo chcel, kritizoval, čo si len zmyslel, a tak namiesto zjednotenia vznikal rozkol. Ľudia sa začali k režimu stavať negatívne,“ vraví deväťdesiatštyriročný Jakeš.
Logika vývoja podľa neho nevyžadovala taký krok ako perestrojka. Bolo treba riešiť problémy súvisiace najmä so spotrebným tovarom či dopravou. „Bolo to ako za Chruščova, keď po odhalení Stalinovho kultu osobnosti všetci začali kritizovať a krajina slabla namiesto toho, aby sa zjednotila.“
Jakeš vraj chystal vlastnú verziu prestavby, ktorá však nekopírovala tú sovietsku. Nijaký funkcionár nemal zostať na svojom poste dlhšie ako dve obdobia a z novej ústavy mala byť odstránená vedúca úloha strany aj marxizmus-leninizmus ako základ.
Reformy boli nachystané, ich spustenie v januári 1990 však zmaril štátny prevrat v novembri 1989, pripravený vraj jeho súpermi vnútri vládnucej strany. Vnútrostranícki sprisahanci s pomocou Štátnej bezpečnosti využili študentskú demonštráciu na zrážky s políciou 17. novembra 1989 a dôsledkom bolo zničenie socializmu.
Kritike však podrobuje predovšetkým Európsku úniu. Hoci sú v nej zákony pre všetkých rovnaké, ľudia majú rôzne príjmy. Toto zoskupenie by malo predovšetkým opustiť NATO, čo však neznamená, že by úlohu Severoatlantickej únie mala prevziať Moskva. „Potrebujeme reálne vzťahy a spoluprácu, nie akési združenie, ktoré sa neprestajne pohoršuje nad situáciou v Rusku. V čom je Rusko nenávistné? Kto komu čo berie? Krym? Vždy bol ruský,“ dodáva.