Parlamentné hlasovanie o voľbe ústavných sudcov opozícia prirovnáva k „noci dlhých nožov“, strany sa dokonca navzájom obviňujú zo zákulisnej dohody s kotlebovcami. Išlo o veľa, možno o najdôležitejšie hlasovanie celého volebného obdobia: o zmenu ústavy, ktorá by podľa opozície mohla umožniť ovládnutie Ústavného súdu, základného mocenského piliera štátu.
Opozícia, hoci to odporuje logike, tvrdí, že koalícia sa v súvislosti s hlasovaním za zmenu voľby ústavných sudcov dohodla s ĽSNS. Dokonca tvrdia, že predseda NR SR z tohto dôvodu presunul hlasovanie o návrhu definície antisemitizmu na novembrovú schôdzu, aby kotlebovcov zbytočne nedráždil. Na túto témy sa portál Hlavné správy zhováral s poslancom NR SR za Smer-SD Dušanom Jajrabkom.
Čo sa vlastne v parlamente stalo? Už to vyzeralo, že návrh na zmenu ústavy prejde: dôležitý pozmeňovací návrh poslanca Róberta Madeja dostal až 98 hlasov a logicky sa dalo čakať, že podobne dopadne aj celé hlasovanie. Ale napokon z toho nič nebolo. Prečo?
Bolo to na dobrej ceste, ale zapríčinila to aj tá chyba, ktorá sa tam stala – úplne triviálna, hlúpa chyba v dátume platnosti zákona, ktorý nebol kompatibilný s dátumom uvedeným v pozmeňovacom návrhu, čiže by sme sa dostali do situácie, že by ten návrh zákona bol nerealizovateľný. Právnici zareagovali tak ako zareagovali, bola tam komunikácia pána Madeja ako predkladateľa s legislatívcami, ktorí sedeli vzadu.
Muselo sa to celé vrátiť do druhého čítania a v rámci druhého čítania potom vznikla tá nezmyselná politická rozprava, kde padali všetky zábrany. No a potom prišlo k samotnému hlasovaniu. Mám taký pocit, že veľa ľudí tam už nebolo, lebo už bolo okolo polnoci a už sa to nedalo prerušiť. Takže žiaľ, z ústavného zákona nebolo nakoniec nič a musíme sa vrátiť k súčasnému zákonu. Nemáme ústavnú väčšinu, museli sme sa vždy s niekým dohovoriť a chýbali tam tuším iba štyri hlasy.
Pri konečnom hlasovaní bolo za návrh iba 55 poslancov a aj zo Smeru sa štrnásti zdržali, viacerí ďalší nehlasovali alebo už neboli prítomní. Prečo?
Podľa mňa tam v tej neskorej hodine už hral rolu aj časový stres, únava a nedostatočné naštudovanie návrhov poslancami. Keby sa nebola stala tá chyba, zákon mal veľkú šancu ústavnou väčšinou prejsť.
V mainstreame je to, čo sa stalo, interpretované rôzne. Napríklad sa hovorí o dohode s kotlebovcami, ktorí „zradili“. Je to tak?
To sú špekulácie. A mimochodom, nielen kotlebovci, ale ani všetci od Matoviča nemajú rovnaký názor ako je ten oficiálny stranícky. A Kollár a jeho poslanci sa vyjadrili v niekoľkých faktických poznámkach tiež veľmi zrozumiteľne, napríklad pán Pčolinský a ďalší.
Myslíte si, že sa k tomu Národná rada ešte vráti, alebo sa táto téma týmto hlasovaním nateraz definitívne skončila?
Určite sa k tomu v nejakej forme parlament bude musieť vrátiť. Veď problém nezvolenia ústavných sudcov tu stále je, nestratil sa. Ak nechceme, aby nefunkčnosť ústavného súdu ochromila chod republiky, budeme to musieť riešiť. Ústavný súd je jedna z najdôležitejších inštitúcií, ktoré v štáte v rámci právnej moci existujú, niektoré veci sú na ňom priamo závislé. V tejto chvíli je to otvorená otázka, je to veľmi nepríjemná situácia.
Za daných okolností je voľba ústavných sudcov stále aj vecou prezidenta Andreja Kisku. Ale ten nemá problém vymenovanie nových sudcov zablokovať, ako to už v minulosti urobil…
Do hlavy pána prezidenta nikto nevidí, ani do hlavy jeho poradcov. Pán prezident túto situáciu zapríčinil tým, že dlhý čas nevymenoval ústavných sudcov. Nakoniec potom na tlak profesionálnej verejnosti sudcov vymenoval, ale určitá medzera tam zostala.
A teraz, keď odíde deväť ústavných sudcov a pán prezident nemá stanovené lehoty na svoje rozhodovanie a je taký, aký je – s tým zákon, ktorý v súčasnosti platí, nerátal. Lenže my s tým teraz musíme rátať. Parlament sa teda k tejto veci bude musieť vrátiť, lebo inak tu hrozí kolaps. A my, bohužiaľ, nemáme deväťdesiat hlasov, aby sme to vyriešili.
