Jaskyňa Domica sa nachádza na území dvoch štátov. Meria 5358 metrov a tvorí jeden celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku. Objavil ju jaskyniar Ján Majko pred 90 rokmi – 3. októbra 1926. Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov.
Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky s celkovou dĺžkou 21 kilometrov.
Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu, ale spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo až v roku 1929.
Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí.
Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia. Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere. Krásu slovenskej kvapľovej jaskyne Domica chodí ročne obdivovať až 30-tisíc turistov.
