Vyše sedemnásť rokov a dva mesiace uplynuli od barbarského bombardovania vtedajšej Juhoslávie vojskami NATO a za celý ten čas si najvyššie šéfstvo Bieleho domu nenašlo cestu do epicentra spúšte, ktorú tu jeho žoldnieri zanechali na jar 1999. Až minulý týždeň zavítal do Belehradu viceprezident USA Joe Biden.
Celých tých 206 mesiacov Američania dúfali, že svet uverí báchorkám o „humanistickom posolstve“ tri mesiace trvajúcich vražedných náletov a že krvavé rany sa zahoja. A celých tých vyše šesťtisíc dní Srbi dúfali, že Američania sa napokon aspoň ospravedlnia.
Svet neuveril, rany sa nezahojili a Američania sa neospravedlnili. Biden sa zmohol iba na pokrytecké „vyjadrenie hlbokej a úprimnej sústrasti pozostalým obetí“. Zoči-voči nie práve nadšeným srbským predstaviteľom z plamenných rečí pre istotu vypustil tradičné frázy o tzv. humanitárnom bombardovaní.
Odrazu nevedel prísť ani na meno barbarskej operácie, ktorú jej otcovia z Washingtonu a Bruselu cynicky pokrstili ako názvom Anjel milosrdenstva. Rovnako však „zabudol“ uviesť fakty o najväčšom vzdušnom ťažení v povojnových dejinách Európy, o používaní ochudobneného uránu na vyvraždenie vyše dva a pol tisíca nevinných srbských civilistov, vrátane ešte nenarodených detí v belehradských pôrodniciach.
Musel by sa totiž dotknúť aj údajnej genocídy, ktorú na balkánskych moslimoch mali páchať vtedajšie srbské sily, a ktorá poslúžila ako zámienka na nevyhlásenú vojnu. A možno by musel zacitovať aj kanadského generála Lewisa MacKenzieho, vtedajšieho veliteľa medzinárodných síl OSN UNPROFOR, ktorý dospel k jednoznačnému záveru: „V Kosove sa nekonala nijaká genocída. Kosovskí Albánci nás dokonale zneužili. Bombardovali sme nesprávnu stranu.“
Po takomto jasnom verdikte bolo od Bidena nie odvážne, ale priamo drzé žiadať do srbského vedenia uznanie samozvaného mafiánskeho štátu Kosovo, ktorý z tohto bombardovania vzišiel, a ktorý neuznali civilizované štáty sveta.
Keď si vypočul rázne „net“, mal čo najskôr odfrčať do Washingtonu zvestovať svojmu šéfovi Barackovi Obamovi ďalšie americké fiasko na Balkáne. Biden sa však vybral – hádate správne – priamo do Prištiny, centra samozvaného kosovského pašalíku. Zo zahmlených správ, ani z logiky slušných medzinárodných vzťahov nevyplýva, čo tam vlastne hľadal.
Zlé jazyky však tvrdia, že sa bol informovať o blahu a zdraví západných milionárov a potentátov, ktorým vedenie vtedajšej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) predávalo telesné orgány vyrezané zo zavraždených kosovských zajatcov počas „kosovskej genocídy“.
Recipienti sa dostali k orgánom a gauneri z UCK k moci. Týka sa to aj súčasného kosovského premiéra Hashima Thaciho, ktorý pre tieto zločiny čelí súdnemu stíhaniu po obvinení špeciálnou komisiou EÚ. Práve toho Biden v Prištine navštívil.
Ostáva veriť, že implantáty srbských darcov sa v organizmoch prominentných pacientov ujali lepšie ako štát Kosovo na medzinárodnej scéne. Zo zahmleného spravodajstva o Bidenovom výlete na Balkán však určite možno veriť vete: „Amerického viceprezidenta v Prištine vrelo privítali.
