Úvod Politika Juhoafrický prezident chce vrátiť pozemky černochom

Juhoafrický prezident chce vrátiť pozemky černochom

Foto: archív

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa mieni napraviť krivdy koloniálnej minulosti a odovzdať pôdu patriacu belochom do rúk väčšinového čierneho obyvateľstva. Podobný scenár sa však už s pomerne nelichotivými dôsledkami odohral v Zimbabwe.

Pozemková reforma niekdajšiu „sýpku južnej Afriky“ doslova zrazila na kolená. Podľa odporcov reformy sa pôvodné heslo „Jeden muž – jedna farma“ zmenilo na „Biely muž – nijaká farma“. Belošskí Zimbabwčania boli nakoniec nútení opustiť svoje farmy po tom, ako Robert Mugabe poštval proti rasovej minorite väčšinové obyvateľstvo. Pritom pôvodne malo takisto ísť o vyrovnanie sa s krivdami kolonizácie.

Farmy – ťahúň hospodárstva
Prisťahovalci najmä z Veľkej Británie začali na územie dnešného Zimbabwe, kde panuje pre Európanov priaznivé podnebie, prichádzať v 80. rokoch 19. storočia. Podľa vtedajších zákonov dostali belosi všetky úrodné územia a černosi boli odkázaní na druhoradú pôdu v odľahlých oblastiach.

Keď krajina po dlhotrvajúcej občianskej vojne v roku 1980 dosiahla nezávislosť a moc prešla do rúk černošských povstalcov na čele s Mugabem, malo päťtisíc bielych farmárov v rukách 110-tisíc štvorcových kilometrov pôdy. Mugabe si uvedomoval, že dobre udržiavané farmy exportujúce kukuricu, tabak a obilie sú ťahúňom celého hospodárstva a národu zaisťujú na africké pomery nadštandardnú kvalitu života.

Foto: archív

Preto štát bez nátlaku vykupoval pôdu len od tých, ktorí ju sami chceli predať. Na belošskej dominancii sa tak nič nezmenilo až do roku 2000. Vtedy prezident prehral referendum o zmene ústavy a uvedomil si, že jeho popularita založená na sláve osloboditeľa domoviny začína blednúť. Mugabe preto potreboval posilniť vlastenecké nálady. Na to je vhodný ľahko identifikovaný nepriateľ. A tak ukázal na belochov.

SPUSTIL NOVÚ FÁZU POZEMKOVEJ REFORMY – NAMIESTO DOTERAJŠEJ PRAXE VLÁDA NABÁDALA OBYVATEĽSTVO, ABY MODERNÉ A VÝKONNÉ FARMY JEDNODUCHO OBSADILO, BEZ AKÉHOKOĽVEK ODŠKODŇOVANIA ICH PÔVODNÝCH MAJITEĽOV.

Farmárov černosi vnímali ako boháčov, čo majú veľké domy a luxusné autá, nevideli však, koľko je za ich úspechom práce. Mysleli si, že keď sa zmocnia fariem, budú sa mať takisto dobre, a to bez akejkoľvek námahy. V niekoľkých prípadoch prišli farmári v potýčkach o život. A tak mnohí pre obavy o svoju bezpečnosť našli útočisko v zahraničí, keďže polícia na ich sťažnosti nereagovala.

Dvere im otvorila nielen Británia, USA alebo Austrália, ale aj susedné africké krajiny, ktoré ich k sebe lákali, aby svojimi peniazmi či skúsenosťami pomohli rozvoju tamojšieho poľnohospodárstva. Približne 120-tisícová menšina sa za necelé dve desaťročia scvrkla na štvrtinu.

Rozvrat agrárneho sektora
Pre Zimbabwe bol ich hromadný odchod nešťastím. Väčšinové obyvateľstvo nie je schopné obsadené farmy spravovať. Napríklad na poliach vhodných na pestovanie tabaku, ktorý bol zimbabwianskou pýchou, zasiali kukuricu, čo viedlo k prepadu tabakových výnosov na úroveň 50. rokov. Agrárna produkcia klesla v roku 2008 na tretinu v porovnaní s obdobím pred pozemkovou reformou.

Foto: archív

Rozvrat agrárneho sektora pripravil desaťtisíce obyvateľov o prácu a mal devastačný vplyv na celú ekonomiku. Tú zrazila na dno hyperinflácia vo výške 80 miliárd percent. Vyše dva milióny Zimbabwčanov utiekli do zahraničia, pričom väčšina z nich do susednej Juhoafrickej republiky.

Aj napriek týmto udalostiam v Južnej Afrike, najvyspelejšom kúte kontinentu, dnes uvažujú o pozemkovej reforme bez nevyhnutnosti odškodnenia. Prezident Cyril Ramaphosa však sľubuje, že násilný scenár podľa zimbabwianskeho modelu nedopustí.

I v Juhoafrickej republike mali černosi od roku 1913 zákonom zakázanú kúpu poľa. Zmenil to až koniec apartheidu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Aj po takmer štvrťstoročí však 72 percent poľnohospodárskej pôdy v krajine stále patrí deväťpercentnej bielej menšine.

VIACERÍ VIDIA V SNAHE O POZEMKOVÚ REFORMU V JUŽNEJ AFRIKE LEN VOLEBNÝ KALKUL, TAK AKO TO BOLO AJ ZA MUGABEHO V ZIMBABWE.

Ľudia sú sklamaní, že černosi aj po zmenách v spoločnosti stále žijú v biede. Nemožno preto automaticky rátať s tým, že občania dajú o osem mesiacov vo voľbách strane Africký národný kongres nadpolovičnú väčšinu hlasov ako doteraz, pretože opozičné strany sú čoraz silnejšie.

Africkému národnému kongresu by podľa kritikov pomohla práve úloha obrancov záujmu ľudu. Otázka pôdy, ktorá má v Afrike aj duchovný rozmer pre spojenie s predkami, sa tu sama núka. Na poliach tam paradoxne dnes pracujú prevažne Zimbabwčania, ktorých sem vyhnala Mugabeho katastrofálna reforma. Obsadenie fariem by tak s najväčšou pravdepodobnosťou zmenilo obyvateľov ďalšieho štátu na žobrákov.

Foto: archív