Obavy o majetok, strach zo zlodejov alebo kriminálne aktivity sú faktormi, ktoré nás často prinútia myslieť na efektívne zabezpečenie nášho majetku. Kamery na dome sú jedným z účinných spôsobov, akými je možné ochrániť svoj pozemok.
So zámerom chrániť to, čo je vaše však musíte dodržať aj legislatívny rámec. Inak hrozí, že kamerový systém na rodinnom dome vám môže spôsobiť vážne problémy. Čo hovorí zákon a ako sa vyhnúť komplikáciám?
Základným právnym predpisom je v tomto prípade Zákon o ochrane osobných údajov – Zákon č. 18/2018 Z.z. Práve ten totiž obsahuje náležitosti týkajúce sa ochrany práv fyzických osôb aj v súvislosti so zasahovaním do ich súkromia.
V neposlednom rade sú však dôležitým predpisom aj Občiansky zákonník a Zákon č. 40/1964 Zb. a Ústava Slovenskej republiky, ktorá zaručuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na ochranu osobných údajov a ich zhromažďovanie.
V rámci GDPR bolo v roku 2018 do našej legislatívy prevzaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2016/679, ktoré pojednáva o ochrane fyzických osôb a voľnom spracúvaní osobných údajov.
Kamerové záznamy ako spôsob zberu osobných údajov nie sú v nariadení špecificky upravené. Platí však všeobecná zásada zakazujúca vyhotovovať obrazové záznamy bez povolenia dotknutých osôb.
Po inštalácii kamier na dom môžu nastať dve odlišné situácie. Ak kamera na dome sníma výhradne súkromný pozemok a monitoring priestoru slúži výhradne na súkromné účely, kamera nesníma nijaký verejný priestor alebo súkromný pozemok iných fyzických osôb, nepodlieha zákonom o ochrane osobných údajov.
Ako osoba tak nemáte povinnosť o takejto aktivite nikoho informovať. Opačným prípadom je, ak kamera sníma verejné priestranstvo, ako chodník, cestnú komunikáciu, ulicu či parkovisko. V takom prípade kamerový systém a jeho záznam podliehajú príslušným zákonom.
Domáce kamery často narážajú na problém nedodržiavania zásad proporcionality a spracúvania osobných údajov. Prevádzkovateľ kamerového systému je povinný pracovať len s údajmi, ktoré sú nevyhnutné na ochranu jeho majetku. Kamera by nemala snímať príliš veľký uhol, teda nijaký priestor, ktorý nesúvisí s ochranou pozemku.
GDPR a relevantné zákony však poznajú výnimku. Ak ide o bezprostredné okolie rodinného domu, napríklad parkovacie miesto alebo predzáhradku s chodníkom, je možné toto priestranstvo považovať za nevyhnutné pri ochrane majetku.
GDPR pozná pojem tzv. domácej výnimky, keď je možné monitorovanie priľahlého okolia pozemku vo vlastníctve súkromnej osoby. Vtedy je zrejmý účel spracúvania osobných údajov so zámerom ochrany majetku, zdravia osôb alebo prevencie protiprávnych aktivít.
Technologické riešenie zabezpečovania majetku je osobnou záležitosťou každej fyzickej či právnickej osoby, preto nehrá rolu, aký typ kamery na tento účel využijete. Či už to budú moderné kamery na dom s WiFi alebo štandardné analógové kamerové systémy, zákon nepozná výnimky.
V prípade, že zveríte riešenie bezpečnosti do rúk profesionálnych bezpečnostných firiem, výhodou je, že vás o všetkých náležitostiach poinformujú a dodržia všetky potrebné zásady. Napríklad týkajúce sa označenia priestoru monitorovaného bezpečnostnou kamerou.
V nadväznosti na legislatívne úpravy je dôležité poznamenať, že ak príde k protiprávnemu konaniu a vaša kamera skutok zaznamená, stojí za zváženie, či s takýmto záznamom ísť na políciu. Kamerový záznam môže byť v trestnom konaní podľa trestného poriadku použitý len v prípade, ak bol nadobudnutý v súlade so zákonom.
V prípade, že súkromná osoba má vyhotovený záznam z kamery a chce ho použiť ako dôkazový materiál, posudzuje sa či záznam spĺňa kritériá pre účely legálneho spracúvania osobných údajov, a to predovšetkým, ak kamera monitoruje aj verejné priestranstvo.
V každom prípade musí byť zohľadnený fakt, že ide o zásah do súkromia a podstatné je vždy posúdiť, za akých podmienok a s akým zámerom bol samotný obrazový materiál získaný – zákonne alebo nezákonne.
