Kanada letecky poslala po oprave turbínu nevyhnutne potrebnú pre plynovod Nord Stream 1 (Severný prúd 1) do Nemecka. Napísal to denník Kommersant s odvolaním sa na informované zdroje. Ak nebudú nijaké problémy s logistikou a na colnici, mala by podľa denníka turbína doraziť do Ruska o ďalších päť až sedem dní.
Nord Stream 1 vedie po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka a je hlavnou trasou pre dodávky ruského zemného plynu do EÚ. Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom, zabezpečujúca vývoz plynu potrubím z Ruska, v júni znížila tok plynu v Nord Streame 1 na približne 40 percent pôvodnej kapacity. Zdôvodnila to technickými problémami s kompresorovou turbínou.
Minulý týždeň sa tiež začala pravidelná údržba plynovodu. Trvať má do 21. júla. Časť európskych politikov sa obáva, že Gazprom po údržbe dodávky plynu buď neobnoví, alebo len v obmedzenom režime.
Nemecko je silne závislé na dodávkach energie z Ruska. Zastavenie toku plynovodom Nord Stream 1 by znemožnilo naplniť zásobníky na zimu a prehĺbilo plynovú krízu, ktorá si vyžiadala mimoriadne vládne opatrenia a vysoké účty pre spotrebiteľov.
Turbína sa stala aj predmetom sporu medzi Nemeckom a Ukrajinou. Kyjev vyzval Kanadu, aby si turbínu ponechala. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi, že Ukrajinci nikdy neprijmú rozhodnutie Kanady vrátiť turbínu pre ruský plynovod, jej odovzdanie Nemecku podľa neho znamená porušenie sankcií.
Podmorský plynovod Nord Stream 1 je v prevádzke od roku 2011, vedie z ruského Vyborgu do Lubminu neďaleko Greifswaldu na severe Nemecka. Je dlhý 1222 kilometrov a jeho maximálna kapacita je 55 miliárd metrov kubických plynu za rok.
Vlani bol dokončený plynovod Nord Stream 2, ktorý vedie paralelne a ktorý má rovnakú kapacitu ako Nord Stream 1. Nemecké úrady však ešte pred vojnou na Ukrajine odmietli vydať povolenie na začatie jeho prevádzky. Surovinu z tohto potrubia mala využívať aj Česká republika, ktorá by sa na Nord Stream 2 napojila prostredníctvom nového plynovodu Eugal.
