Prepojenie Dunaja, Odry a Labe plavebným kanálom má cenu len vtedy, ak tento projekt odsúhlasia aj okolité krajiny. V súčasnosti má projekt podporovaný českým prezidentom Milošom Zemanom bezproblémový súhlas len od Poľska. Pripustil to český minister dopravy Dan Ťok. Minister zároveň odmieta tvrdenia, že stavba bude uberať vodu z krajiny alebo riek.
Dan Ťok nedávno dokončenú štúdiu uskutočniteľnosti označil za splnenú domácu úlohu, podľa ktorej sa vláda musí rozhodnúť, či bude v projekte pokračovať. Doteraz totiž projekt, ktorý pripojí Česko na lodné trasy z Čierneho a Baltského mora, nemal jednoznačný súhlas Rakúska alebo Slovenska, ktoré by museli byť Česku pri jeho výstavbe partnermi.
„Aj predchádzajúca poľská vláda sa k tomuto projektu stavala skôr zdržanlivo. Prehodnotenie poľskej strany bolo pre mňa impulzom nechať štúdiu vypracovať,“ uviedol Ťok. Podľa ministra nie sú pravdivé argumenty rôznych ekologických organizácií, že na plánovanú vodnú stavbu nie je v Česku dostatok vody, alebo že vodu na lodnú dopravu bude odoberať z vodných tokov.
„Kanál bude pripomínať uzatvorenú sústavu rybníkov, medzi ktorými budú plavebné komory a čerpacie stanice prečerpávajúce vodu z jednej časti do druhej,“ uviedol Michal Trnka zo spoločnosti Aquatis, ktorá na štúdii spolupracovala. Počas prevádzky sa z kanála odparí 2,2 kubického metra vody za sekundu a tento výpadok sa bude dopĺňať v období, keď bude vody dosť, napríklad v období jarného odmäku.
Hlavným prínosom stavby je podľa ministerstva dopravy presunutie časti kamiónovej dopravy na ekologickejšie nákladné lode. Podľa štúdie má stavba odľahčiť české cesty o takmer päťtisíc kamiónov, v prípade neúplného variantu prepojenia len Dunaja s Odrou o necelých tritisíc áut.
Pomerne optimistický scenár záujmu o plavbu vychádza z prognózy ekonomického rastu Česka a okolitých krajín, ktorú spracovala poradenská spoločnosť Ernst & Young. Poradenská firma predpokladá, že pri raste HDP o jeden percentuálny bod sa objem prepravy zvýši o 0,8 percenta. Náklady na jeho výstavbu sa odhadujú na 23 miliárd eur.
Podľa šéfa stratégie rezortu dopravy Luďka Sosnu by sa z kamiónov a nákladných vlakov mohla na lode presunúť časť prepravy sypkých materiálov, ako je napríklad piesok a ďalší tovar, ktorý sa rýchlo nekazí. Okrem toho by sa nimi mohli prepravovať kontajnery s textilom a elektronikou.
Výstavba kanála by sa však nezačala ihneď. Štúdia síce uvádza jej začiatok po roku 2030, ale podľa Sosnu ide o pracovný optimistický dátum. Ten sa vzhľadom na skúsenosti z prípravy veľkých projektov pravdepodobne natiahne.
Možné oneskorenie začatia megastavby môže byť pritom aj na prospech celej veci. Začiatok výstavby kanála tak nebude v takej miere kolidovať so stavbou ďalšieho obrieho infraštruktúrneho projektu, a to siete vysokorýchlostných železníc.
