Úvod Politika Karadžič schytal za údajnú genocídu 40 rokov. Na koľko odsúdia Albrightovú?

Karadžič schytal za údajnú genocídu 40 rokov. Na koľko odsúdia Albrightovú?

Radovan Karadžič. (Foto: archív)

Presne v deň 17. výročia krvavého vojenského útoku na bývalú Juhosláviu na sklonku tisícročia vyniesol 24. marca haagsky tribunál rozsudok.

Nie však nad zločincami z politických špičiek USA či generality NATO, ktorí vtedy riadili barbarské bombardovanie srbských ulíc, sídlisk, škôl, ba aj pôrodníc, vraždiac často ešte nenarodené deti. Nesúdili hrdlorezov, ktorí na jar 1999 za 11 týždňov v operácii s cynickým názvom Anjel milosrdenstva odpravili zo sveta vyše dvaapoltisíc ľudí.

Karikatúra súdu pod názvom Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) perfídne a zbabelo zúčtovala s jedným z najväčších srbských národovcov Radovanom Karadžičom.

Niekdajšieho predstaviteľa bosnianskych Srbov, ktorý sa v občianskej vojne v 90-tych rokoch minulého storočia opovážil vzoprieť americko-islamskej agresii a ochraňovať národ, strčili za mreže na 40 rokov. Oficiálne za vojnové zločiny v srebrenickom masakri z júla 1995.

Srebrenica. (Foto: archív)
Srebrenica. (Foto: archív)

Vyštudovaný lekár a filozof, pravdaže, nemasakroval ani nevraždil, a dôkazy ICTY boli asi také presvedčivé, ako je NATO obranný pakt. Západom pomazané hlavy haagskych sudcov sa ani neunúvali preskúmať reálne svedectvá o masovom hrobe v Srebrenici, ktorý je jedným z najväčších podvodov západnej propagandy v povojnovej histórii Európy.

Inak by zistili, že jama neukrývala telá Západom hlásených 8 000 civilistov, ale 3 500 surových zabijakov, ktorí „pod hlavičkou Kosovskej oslobodzovacej armády mučili a zavraždili tisíce Srbov“.

Tieto fakty ponúkol riaditeľ Centra pre výskum zločinov proti srbskému národu a poslanec Milivoj Ivaniševič, ktorý popísal ich ďalšie úbohé skutky: „Zaberali srbské majetky, a čo nemohli zobrať so sebou, spálili. Dnes sem prichádzajú ich komplici, aby sa poklonili ich zločinom a prisľúbili ich pokračovanie.“

Úspešné „pokračovanie“ zabezpečil o štyri roky neskôr severoatlantický Anjel milosrdenstva, potom USA odobrením samozvaného teroristického pseudoštátu Kosovo a najnovšie ICTY odsúdením Karadžiča.

V predvečer náletov na Srbsko v marci 1999 svet ovalil výrok jednej z ikon západého humanizmu: „Občas treba demokracii trochu pomôcť a krajinu trochu zbombardovať.“

Tieto sentencie vyšli z úst vtedajšej ministerky zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovej, ktorá takto ospravedlňovala chystané útoky, vylepšené ochudobneným uránom. Ozaj, kedy a na koľko za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti zavrú balkánsku mäsiarku?

Medeleine Albrightová. (Foto: AP)
Medeleine Albrightová. (Foto: AP)