Americký publicista a autor množstva kníh s náboženskou tematikou William Kilpatrick odsudzuje politicky korektný postoj západných elít k islamu. Ak nie je možné kritizovať islam, potom sme podľa neho nemali v minulosti kritizovať ani nacizmus alebo komunistickú ideológiu.
„Príslušníci politických a mediálnych elít tvrdia, že kritika islamu môže prispieť k radikalizácii umiernených moslimov. Takýto argument však vzbudzuje značné pochybnosti. Mohli by sme totiž rovnako povedať, že práve nedostatok kritiky viedol k znovuzrodeniu militantného islamu.
Namiesto prípadnej kritiky západné vlády, médiá, akademické obce aj cirkvi prijali tézu, podľa ktorej zverstvá páchané v mene islamu nemajú s islamom nič spoločné,“ čuduje sa. Myslí si, že chaos spôsobený teroristickými útokmi v Európe je dôsledkom neznalosti islamu.
Výsledkom je takmer úplná absencia negatívnych správ o islame. Znalci islamskej kultúry pritom aj bez migračnej krízy upozorňovali na to, že neprestajný prísun moslimských migrantov môže v ďalších rokoch spôsobiť problémy. Lenže o týchto dôsledkoch sa prakticky vôbec nediskutovalo. Bolo možné hovoriť len o tom, že cudzinci vyriešia nedostatok pracovných síl a prinesú kultúrne obohatenie.
„Ak ste sa nej odchýlili od oficiálnej línie, mohli ste očakávať stratu zamestnania či dokonca súdne stíhanie. Písať čokoľvek negatívne o moslimskej migrácii na Facebooku vám mohlo zaručiť návštevu polície. Ak ste nemohli povedať o islame nič pozitívne, mali ste radšej mlčať. Kritika islamu je v Európe v podstate považovaná za trestný čin. Napriek tomu sa radikáli prejavujú čoraz hlasnejšie. Problém teda nebola kritika, ale naopak, mlčanie.“
Prakticky nikto podľa Kilpatricka verejne nehovoril o no-go zónach, uplatňovaní práva šaría, polygamii, vynútených sobášoch či o epidémii znásilnení. Postupne to všetko začína prenikať na verejnosť, ale možno je už neskoro na to, aby sa podarilo zabrániť úplnej kapitulácii pred islamom. Domnieva sa, že Švédsko tomuto osudu pravdepodobne neujde. Vo Francúzsku je podľa neho zase pravdepodobné, že vypukne krvavý konflikt.
„V minulosti sme sa zvyčajne stránili kritiky náboženstva. Žiť a nechať žiť je rozumný princíp. Ak však nejaké náboženstvo zastáva názor, že musíte konvertovať, podriadiť sa alebo zomrieť, potom už taký prístup nie je možný. A tak je to práve s islamom. Predstierať, že je to inak, sa rovná samovražde,“ uzatvára Kilpatrick.
