Úvod Z DOMOVA Klus si vie predstaviť otvorenie hraníc s Českom a Rakúskom cez leto

Klus si vie predstaviť otvorenie hraníc s Českom a Rakúskom cez leto

Martin Klus. (Reprofoto: archív)

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus si vie predstaviť, že počas leta by sa mohli otvoriť hranice s Českom a Rakúskom. Povedal to v diskusnej relácii RTVS O päť minút 12. Tieto krajiny podľa jeho slov javia „najväčšiu vôľu“ a rovnako od otvorenosti týchto hraníc je závislých najviac občanov. Hovorí o „mini Schengene“.

„Očakávam, že s Českom budeme na konci rozhovorov o tom, ako to urobiť, počas najbližších dní, v najhoršom prípade týždňov. S Rakúskom, predpokladám, to bude deň po dni nasledovať. Čiže, ak by všetko išlo dobre, myslím, že už v júni prinesieme dobré správy,“ komentoval. Pri otváraní hraníc potrebuje rezort diplomacie súčinnosť aj s rezortmi vnútra a dopravy.

Dôležité podľa Klusa budú dáta o novonakazených či vyliečených na ochorenie COVID-19. Riešia aj otázku otvorenia hraníc s Maďarskom. Tvrdí, že na Slovensko intenzívne tlačia krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko. Tie poukazujú na obnovenie leteckej prevádzky či vytvorenie koridorov.

Podpredseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Peter Kmec si myslí, že predpokladom na otváranie hraníc sú inteligentné riešenia. „Nepredpokladám, že na európskej úrovni príde v tomto roku k úplnému otvoreniu hraníc, ale viem si to predstaviť na úrovni takých mini Schengenov, kde si môžeme testovať pohyby osôb,“ komentoval.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek sa s nimi zhodol v tom, že pomôcť situácii môžu inteligentné riešenia, najmä inteligentná karanténa. Podľa Klusa je práve tá otázkou niekoľkých dní. Valášek s Klusom sa zhodli v tom, že na riešenie takejto situácie je potrebná legislatívna úprava zákona. Kmec si to nemyslí.

Klus v tejto súvislosti tiež povedal, že v rámci repatriácií zaregistrovali na rezorte viac ako 10.000 žiadostí. Podľa jeho slov čaká ne ešte približne 1300 Slovákov. Pri repatriáciách fungoval najmä princíp reciprocity, keďže Slovensko pomohlo viac ako 400 občanom iných krajín k návratu do ich vlasti.

Podľa Valáška postupovali obe vlády v novej situácii najlepšie ako vedeli. Tvrdí, že čím viac sa o ochorení COVID-19 vie, tým múdrejšie a citlivejšie vedia zareagovať. Diskutujúci sa zhodli, že vnímajú opatrenia okolo karantény ako nepríjemné, no boli nevyhnutné.

Myslia si, že koronakríza bude mať silný ekonomický dosah, aký nebol od čias po 2. svetovej vojne. Pomôcť má práve Európska únia, z ktorej príde 4,1 miliardy eur na pomoc pre Slovensko. Kmec si však myslí, že pri rozdeľovaní peňazí „sme na chvoste“. Pomoc, ktorá má byť kľúčová, sa mu zdá pomalá.