Bývalý slovenský politik Milan Kňažko, ktorý bol začiatkom 90. rokov ministrom medzinárodných vzťahov, neskôr ministrom zahraničných vecí a podpredsedom vlády SR, si v rozhovore pre české Hospodárske noviny zaspomínal na obdobie pred 25 rokmi, keď sa rozdelila bývalá československá federácia a vznikli dva samostatné štáty – SR a ČR.
Milan Kňažko sa v interview označil za hrdého Slováka. Rozdelenie dvoch štátov vnímal pozitívne, bol to podľa neho dôkaz priateľstva. “To, že som hrdý Slovák, si nosím v sebe rovnako ako náklonnosť ku všetkému českému. Som čechofil, ale nijako mi nechýba administratívno-právne zriadenie, ktoré som poznal ako Československo. Bola to organizovaná zvrhlosť komunistickej strany. A naopak si myslím, že rozdelenie nám zachránilo dobré vzťahy.”
“Ľudí, ktorí dnes robia hystériu a hovoria o rozpade štátu, veci dramatizujú. Trebárs Fedor Gál, ktorý bol aj nebol v politike, prosto taký alibista, zasa napísal, že rozpad je rozklad. Tak dobre: rozpadla sa možno Juhoslávia na pozadí špinavej balkánskej vojny, alebo – rozbil sa možno Sovietsky zväz. Keď sa niečo rozbije alebo rozpadne, nemá to kontrolu. Ale Československo? To sa roz-de-li-lo! V pokoji, bez výstrelov. Bol to akt priateľstva,” doplnil.
Zaspomínal si aj na rokovania s českými politikmi. “Pri oficiálnom rokovaní o ďalšom osude federácie nijaké negatívne emócie nerozhodovali. Ani jedna strana na ne nešla s tým, že chce štát rozdeliť. Celý čas sme hľadali spôsob, ako spolu žiť a odstrániť dôvody nedorozumenia, napätia a konfliktov. Rokovali sme dlho, desiatky hodín, a keď už sme prišli k otázkam, čo teda bude spoločné – ako obrana či financie – a začalo nám byť jasné, že to ani nemusí byť federácia, ale konfederácia, Václav Klaus povedal: “Než nejaký experiment, to radšej dva suverénne štáty. ” Až vtedy sme aj my povedali: “Tak dobre, rozdelenie,” uviedol Kňažko.
Česká redaktorka poznamenala, že Kňažko bol v tom čase v Česku vnímaný ako jeden z radikálnejších členov vyjednávačského tímu. “Áno, len to povedzte. Novinári ma obviňovali, že som nacionalista, ale ako by som mohol byť? Nakrúcal som v Česku, mám dvoch synov z prvého manželstva, ktorí sú Česi. Neusiloval som sa o rozdelenie Československa, ale o lepšiu podobu federácie. Mimochodom, tí, čo ma obviňujú z nacionalizmu, by tiež mali vziať do úvahy, že česká vláda si už v roku 1991 dala zhotoviť české kolky na spoločnú menu,” podotkol.
Krátko po vzniku nového štátu bolo podľa Kňažka najdôležitejšie čo najrýchlejšie nájsť schopných ľudí na funkcie diplomatov a dohodnúť delenie československého majetku v zahraničí. Hovorí, že tieto procesy prebehli až prekvapujúco bez problémov. “Stačilo nám šesť týždňov a všetko bolo rozdelené, až na pár výnimiek.
Podmienkou bolo, aby sme od 1. januára 1993 mohli fungovať samostatne vo všetkých asi 60 krajinách, kde oba nové štáty chceli mať zastúpenie. Stihli sme to. Prakticky dňom vzniku Slovenskej republiky sme dosiahli aj medzinárodného uznania. To bol úspech. Len pre zaujímavosť, za posledných 150 rokov mali Slováci štyri rôzne hlavné mestá – Viedeň, Budapešť, Prahu a Bratislavu. Takéto turbulencie prežil len máloktorý národ.”
