Vyhlásenie českého premiéra Bohuslava Sobotku o chystanej demisii vlády obrátilo politický život u našich susedov hore nohami. O tomto variante sa pred vystúpením premiéra nehovorilo ani v kuloároch, Sobotka tým „problém Babiš“ vyriešil za cenu najvyššej obete. Politická reprezentácia má teraz pred sebou zásadnú otázku, ako sa dohovoriť na novom rozložení síl.
Sobotka sa rozhodol položiť vládu pre ministra financií Andrejovi Babišovi, pretože podľa svojich slov nechce byť zodpovedný za jeho kauzy Bocianie hniezdo, korunové dlhopisy či podľa premiéra nejasný pôvod Babišovho majetku. Pretože odvolaním samotného Babiša by vraj šéfovi ÁNO pomohol pred voľbami, rozhodol sa pre koniec celej vlády. Server Lidovky.cz sa pokúsil načrtnúť varianty ďalšieho vývoja, ktoré sú teraz v hre:
1. Nová vláda v súčasnom zložení strán
Keď prijme prezident Miloš Zeman Zeman demisiu z rúk premiéra, poverí kabinet výkonom funkcie do vzniku novej vlády. Na Zemanovi potom je, aby určil človeka, ktorý povedie rokovania o novom kabinete.
Ak to bude Sobotka, nie je vylúčený vznik vlády v súčasnom zložení ČSSD, ANO a KDU-ČSL. Tento variant má však niekoľko premenných: s Babišom na inom poste ako na čele rezortu financií alebo kabinet bez lídra ANO.
Premiér pritom pripustil, že by Babiš mohol v novej vláde figurovať: „Ak by sa koalícia dohodla na novej vláde, Babiš by v nej pre svoj konflikt záujmov nemal byť ministrom financií.“ Vzniká však otázka, do akej miery budú mať existujúci koaliční partneri po posledných vzájomných útokoch chuť vytvoriť nový spoločný kabinet.
2. Úradnícky kabinet
Opakoval by sa tým scenár, ktorý Česko zažilo v roku 2013. Hlava štátu obišla deklarovanú väčšinu v Poslaneckej snemovni a poverila zostavením vlády Jiřího Rusnoka, ktorý postavil úradnícky kabinet. Táto možnosť robí z prezidenta kľúčového hráča súčasnej situácie, pretože vzhľadom na silu svojej osobnosti sa môže rozhodnúť pre ktorékoľvek meno.
Zemanovi by pritom vyhovovalo, aby sa súčasná kríza predlžovala čo najdlhšie. Slabý kabinet, či už v demisii či úradnícky, z neho robí ústrednú postavu politickej scény. Túto svoju úlohu si naplno užil práve v roku 2013, keď padol kabinet Petra Nečasa.
3. Snemovňa sa rozpustí
Poslanci nebudú chcieť riskovať nepredvídateľnú voľbu prezidenta Zemana, dohodnú sa preto na predčasných voľbách a rozpustia Poslaneckú snemovňu. Na tento krok je podľa ústavy potrebná trojpätinová väčšinou poslancov. Od rozpustenia dolnej komory parlamentu by sa potom voľby museli odohrať do 60 dní. Otázka je, ako by predčasné voľby zasiahli do už poskladaných kandidátok či príprav kampane.
Keďže sa však snemovňa nesmie rozpustiť neskôr ako tri mesiace pred koncom volebného obdobia, ktoré uplynie tento rok v októbri, poslanci by sa pre tento prípadný krok museli rozhodnúť rýchlo. Svoje mandáty budú môcť zložiť najneskôr na začiatku leta. Na prvý pohľad sa však nezdá zmysluplné organizovať volebné zápolenie len niekoľko mesiacov pred tým plánovaným.
4. Dovládne existujúci kabinet
Ide o najmenej pravdepodobný variant, ale teória ho umožňuje. Ústava totiž neobmedzuje, ako dlho smie fungovať vláda v demisii. Teoreticky je tak možné, že kabinet Bohuslava Sobotku dovedie krajinu k riadnym októbrovým voľbám.
Proti tomuto variantu však jednoznačne hovoria vyostrené vzťahy medzi premiérom Sobotkom a ministrom Babišom. Predovšetkým Sobotka by tým poprel význam svojho rozhodnutia, teda odstaviť ministra Babiša od rezortu financií.
Scenár dokončenia riadneho volebného obdobia v totožnej vládnej zostave vrátane Babiša by umožnilo prípadne aj to, že by prezident Zeman demisiu z rúk premiéra Sobotku neprijal. Ústava mu to totiž výslovne nenariaďuje. Potom by však bolo na prezidentovi, ako by tento svoj prípadný postup vysvetlil.