Komunálne voľby potvrdili silnejúci trend nezávislosti slovenských voličov od politického mainstreamu. Pri zbežnom pohľade na mapu výsledkov volieb vysvitá, že jediná stranícka kandidátka ktorá zvíťazila vo veľkých mestách, je prešovská primátorka Andrea Turčanová. A Prešov sa vlastne stáva aj zložením mestského zastupiteľstva straníckou baštou mimoparlamentnej politickej strany KDH.
Adoptovaní nezávislí kandidáti
V ostatných mestách čisto stranícki kandidáti neuspeli. Ukázalo sa, že ak sa niekto vyhlási za nezávislého kandidáta, má v tzv. municipiálnej, malej politike bližšie k úspechu. Tento jav hovorí o dlhodobom rozčarovaní z veľkej politiky, ktorá je ihriskom tradičných politických strán so všetkými vzájomnými faulami a skutočnými či domnelými kauzami.
Fenomén nezávislosti od politiky je však kontroverzný už vo svojej podstate. Predstavy o nepolitickej politike hlásané Václavom Havlom vyvrátil svojimi politickými činmi samotný tvorca tejto naivnej myšlienky. Druhé komunálne voľby za sebou na Slovensku ukázali, že proklamovaná nezávislosť je iba politický marketing najmä kandidátov na primátorov. Ich auru nezávislosti podľa všetkého nenarušila ani verejne priznaná adopcia politickými stranami.
Adoptovaný tzv. nezávislý kandidát súhlasiaci s adopciou niektorej politickej strany alebo zoskupenia politických strán sa stáva príslušníkom tejto politickej rodiny. Každý si o tom môže myslieť svoje, ale symbol nezávislosti dostáva vážne trhliny.
Príkladov je veľa. Šikovného a zrejme odborne zdatného kandidáta na primátora hlavného mesta Matúša Valla si okrem známej finančnej skupiny osvojili hneď dve mimoparlamentné strany: Progresívne Slovensko a Spolu s verejnou podporou tvárí bratislavskej kaviarne.
Architekt a basgitarista skupiny Para Vallo podľa všetkého adopciu prijal za výhodných podmienok, veď jeho kampaň stála minimálne 250-tisíc eur a potreboval sponzorov z finančne zabezpečeného pozadia finančnej skupiny a spomenutých politických strán. (Pravdaže, všetko to boli príspevky od priateľov či príbuzných v súlade so zákonom.)
Kto sledoval tlačovú konferenciu nástupcu súčasného primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, ktorý to tentoraz už „nedal“, nemohol sa ubrániť dojmu, že ide o predčasný predvolebný míting adoptívnych politických rodičov: Ivana Štefunka a Miroslava Beblavého, ktorí úspech svojho adoptívneho syna Matúša Valla veľkohubo prekryli úspechom vlastných politických strán.
Ak komunálne voľby hodnotíme zo straníckeho pohľadu, v boji o vidiek vysoko zvíťazil Smer-SD – získal tam až pätinu starostov.
Vo veľkých mestách však kreslá primátorov stratil. Dobrou správou preň môže byť akurát veľmi silný mandát primátora Banskej Bystrice Jána Noska, ktorý obhájil pozíciu prvého muža mesta pod Urpínom s podporou Smeru a SNS.
Peniaze z človeka osobnosť neurobia
Nepríjemným prekvapením pre najsilnejšiu politickú stranu bola veľká prehra Jozefa Dvonča v Nitre, ktorý po dvanástich rokoch úradovania prenecháva primátorský post mladšiemu Petrovi Hatasovi. O tomto riaditeľovi kultúrneho centra Hidepark donedávna nikto nič nevedel. Na východe Smer neuspel okrem Prešova aj v Košiciach, kde sa víťazom stal „nezávislý“ Jaroslav Polaček, ktorého si osvojilo opozičné zoskupenie SaS, KDH, SMK, NOVA a OKS (získal 43,29 percenta hlasov.)
Zaujímavosťou je rekord starostu Štrby Michala Sýkoru: na čelo obce pod Tatrami sa postaví po desiaty raz. Jeho prípad svedčí o tom, že tam, kde sa ľudia navzájom poznajú, volia osobnosti na základe ich výsledkov práce pre občanov. Takí kandidáti nemusia presviedčať svet o svojej nezávislosti, nepotrebujú vyžehlené bilboardy, nepotrebujú podporu politických strán.
Bez zaujímavosti nie je tiež zvolenie Kataríny Hanekovej, ktorá vystriedala v Púchove v primátorskom kresle svojho manžela Rastislava, ktorý pre chorobu už nemohol kandidovať. Obyvatelia Púchova mu dôverovali natoľko, že uverili aj jeho manželke, napriek ostrému napádaniu zo strany jej súperov.
Tretí prípad je rovnako zvláštny ako príkladný: novým primátorom Piešťan sa stal doterajší mestský poslanec Peter Jančovič, ktorému dali voliči prednosť pred ostatnými početnými kandidátmi, hoci na kampaň minul iba 907 eur. Svedčí to o pravdivosti slov, že peniaze – podobne ako šaty – ešte z človeka osobnosť nerobia, hoci mnohí kandidáti na významné funkcie v mestách a obciach to svojim výdavkami na volebnú kampaň zjavne popierajú.
Sprievodným znakom volieb do mestských a obecných zastupiteľstiev bola špinavá volebná antikampaň. Analytik Ján Baránek neúnosnú predvolebnú situáciu zhodnotil slovami: „Kandidát sa nestíha očistiť, ak ho niekto vo virtuálnom svete očierni. A čo je horšie, nemáme nijaké páky, aby sa to nedialo.“
Vyslovených špinavostí, podpásových úderov a klamstiev si užila dvojnásobná primátorka Humenného Jana Vaľová.
Očierňujúcu virtuálnu kampaň, aká doteraz nemala u nás pred komunálnymi voľbami obdoby, vedenú proti nej prostredníctvom celoslovenských médií, spustila humenská odnož iniciatívy Za slušné Slovensko.
Ťažila z nej presilovka podporovateľov Miloša Merička z OĽaNO, KHD, SaS, Strany občianskej ľavice, Strany práce, Progresívneho Slovenska a strany Spolu – občianska demokracia. Na surové útoky na osobu primátorky v záverečnej fáze kampane, ktoré ovplyvnili a minimálne zneistili humenského voliča, sa už nedalo adekvátne reagovať a tak výsledok antikampane proti Vaľovej sa musel skončiť efektívne pre jej protikandidáta.
Na konečnú analýzu výsledkov týchto komunálnych volieb je priskoro. Každá strana si ráta počty svojich primátorov, starostov, poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev. Pri všetkých súčtoch však treba objektívne priznať, že parlamentná opozícia ako celok z tejto politickej súťaže skončila hlboko v poli porazených.
Akoby ani neexistovala, teda, ak nerátame adopciu tzv. nezávislých kandidátov, ktorých medové týždne spojenectva s politickými stranami sa čoskoro skončia a bude treba plniť sľuby a očakávania voličov, lebo z ich nezávislosti sa nikto nenaje.
