Úvod Komentáre Korčok preukazuje extrémnu prozápadnú servilitu: Migaš je vinný za svoj antifašizmus

Korčok preukazuje extrémnu prozápadnú servilitu: Migaš je vinný za svoj antifašizmus

Ivan Korčok. (Foto: archív)

Postupne si zvykáme na “nové móresy” Matovičovej vlády. Ak by sme mali spomenúť niektoré podstatné črty jej vládnutia, patrila by tam jednoznačne aj nekoncepčnosť. Ďalším výrazným znakom vládnutia tohto kabinetu je bezvýhradná zahranično-politická orientácia SR na Európsku úniu a NATO.

Pre súčasného premiéra Igora Matoviča nikdy nebola zahraničná politika nosnou témou a aj aktuálne preto vidíme, že premiér túto agendu prenecháva skôr ministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi, nominantovi SaS, respektíve ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi z OĽaNO.

Minister Korčok svojím konaním nenecháva nikoho na pochybách, že to s presadzovaním servilnej prozápadnej orientácie Slovenska myslí naozaj vážne. Výrazom toho je aj dianie okolo veľvyslanca SR v Bielorusku Jozefa Migaša.

Migaš sa zúčastnil slávnostnej vojenskej prehliadky v Minsku, ktorej zmyslom bolo uctiť si 75. výročie konca 2. svetovej vojny v Európe. Akiste ho nenapadlo, že takéto prirodzené gesto a uctenie si pamiatky padlých bieloruských a sovietskych vojakov  môže mať takú vážnu dohru.

Ministerstvo zahraničných vecí SR mu vyčítalo porušenie „základných princípov komunikácie s ústredím”, keďže s ním nekonzultoval svoju účasť na oslavách. Migaš, syn partizána bojujúceho v SNP, zjavne zobral takýto signál od ministerstva veľmi osobne, lebo čoskoro oznámil, že zo svojej funkcie odstupuje.

Týmto konštatovaním by sme vlastne celý príbeh okolo odstúpivšieho veľvyslanca mohli považovať za uzavretý. Avšak za zmienku v tejto súvislosti stojí aj reakcia slovenského europoslanca za Progresívne Slovensko Michala Šimečku.

Šimečka uverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom vyjadril potešenie nad Migašovým odstúpením, ako aj nad krokom poslancov slovenského parlamentu, ktorí odmietli zaradiť Ľuboša Blahu zo Smeru-SD do parlamentných delegácií pri Rade Európy, NATO a OBSE.

„Zdanlivo to spolu nesúvisí a Migaš napriek možným výhradám ani zďaleka nie je nebezpečným bláznom ako Blaha. Jedna vec však tieto udalosti spája. Posilňujú nádej, že slovenská zahraničná politika bude v tomto volebnom období pevnejšie ukotvená v hodnotovom rámci Európskej únie, ako to bolo za Fica,“ napísal si Šimečka.

Od Michala Šimečku znejú takéto slová mimoriadne zaujímavo. Je totiž zástupcom strany, ktorá v predvolebnom období zúrivo vyťahovala kartu tzv. antifašizmu, predovšetkým v súvislosti s pôsobením Ľudovej strany Naše Slovensko.

Položme si však otázku, či je vôbec možné niekomu veriť úprimnosť jeho antifašizmu, keď takýto človek zároveň vyjadrí radosť z toho, že ministerstvo zahraničných vecí napomenulo diplomata a podnietilo ho k odstúpeniu len v súvislosti s tým, že sa bez konzultácie zúčastnil na oslave víťazstva nad fašizmom.

Zaujme tu aj fakt, že  Šimečka sa snažil celú záležitosť vo svojom statuse posunúť do takej roviny, že to, čo sa uskutočnilo v Minsku, bolo vraj akousi Lukašenkovou oslavou. Nuž, logicky – pokiaľ išlo o štátnu oslavu Bieloruskej republiky, sotva by sme mohli očakávať, že hlava tohto štátu sa na nej nezúčastní. Celé tu to však zjavne malo dostať akúsi príchuť, že Migaš svojou účasťou vlastne podporil a legitimizoval „diktátora“.

A tak sme nútení sa spýtať, kto si ešte vôbec smie pripomenúť víťazstvo nad fašizmom bez toho, aby sa dočkal nezmyselného lynču zo strany rôznych proamerických jastrabov a progresívnych bojovníkov za svetlejšie zajtrajšky.

Vyzerá to, akoby tu prichádzalo k pokusu o akúsi privatizáciu tohto výročia. Podľa prístupu ministerstva zahraničných vecí a europoslanca Michala Šimečku je teda „hriechom“, pokiaľ si človek pripomenie túto významnú historickú udalosť s „nesprávnymi“ ľuďmi.

Týmito „nesprávnymi“ osobami boli tentokrát predstavitelia Bieloruska. Čo na tom, že národy Sovietskeho zväzu vrátane Bielorusov niesli rozhodujúce bremeno pri porážke nacistického zla? Minister Korčok považoval za potrebné politikárčiť aj pri takejto zásadnej hodnotovej téme. Progresívny europoslanec Šimečka pri tom ministrovi uznanlivo prikyvoval.

Seriózny prístup by v tomto prípade velil, považovať víťazstvo nad nacizmom v 2. svetovej vojne za udalosť a myšlienku, ktorá spája rozličné národy s často protichodnými záujmami. Teda aj Slovákov a Bielorusov. Výročie skončenia vojny by malo do zahraničných vzťahov vnášať trochu nadhľadu.

Druhá svetová vojna priniesla predsa utrpenie značnej časti Európanov a z tohto pohľadu je dátum jej skončenia jednoznačne sviatkom hodným dôstojnej spomienky a oslavy. Namiesto krátkeho a symbolického zjednotenia sa národov aspoň pri spomienke na porážku nacistického Nemecka siahol minister Korčok len po nezmyselnej šikane. A veľvyslanec Migaš na ňu – treba uznať – zareagoval adekvátne a hrdo.

Minister Korčok zároveň vyslal signál nielen do zahraničia, ale aj smerom k svojim krajanom, ktorým naznačil, kto je osláv víťazstva nad fašizmom „hodný“ a kto, naopak, nie. Takto možno namiesto zmierovania našej spoločnosti a hľadania konsenzu medzi jej jednotlivými tábormi očakávať len ďalšiu polarizáciu a prehlbovanie nezmysleného „klanového“ myslenia v nej.

Keďže je Ivan Korčok momentálne šéfom rezortu diplomacie, možno očakávať, že bude takýto nepriateľský prístup aplikovať aj smerom do zahraničia, k rôznym štátom, ktoré so Západom nie sú práve zadobre, čím môže nakoniec uškodiť aj zahranično-politickej pozícii Slovenska.