Bývalý mestský policajt a pronárodný aktivista Marián Mišún, ktorý sa v novembri 2012 v Bratislave zviditeľnil tým, že na protest proti politike EÚ spálil vlajku únie, sa opäť pokúša o vstup do politiky. Meno popredného člena Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) sa po štyroch rokoch znova objavilo na kandidátke kotlebovcov, tentoraz na 39. mieste.
Civilným povolaním robotník v zlievarni Púchov sa netají svojimi ambíciami zasadnúť do poslaneckej lavice a presadzovať vlastenecký program strany, ktorú v roku 2009 spoluzakladal.
Na sociálnej sieti prekvapil aj svojím zámerom zmeniť volebný systém na Slovensku. “Ak by sa mi podarilo dostať sa do lavíc Národnej rady SR, určite by som sa pokúsil presadiť takú zmenu volebného systému, kde by prednostné krúžky pre jednotlivých kandidátov boli jediným kritériom pre ich úspešné zvolenie do parlamentu.
Dnes je to predovšetkým miesto na kandidátke, čo nepovažujem za správne. Veď pri dnešnom fungovaní politiky sa dá reálne kúpiť si miesto v parlamente. Vinou tohto systému sa do NR SR dostávajú najrôznejší špekulanti a zradcovia, ktorí tam nemajú čo robiť,” myslí si Mišún.
Dodal, že väčšina strán na rozdiel od ĽSNS neprejavuje vôľu uskutočniť zmenu, kde by rozhodovala výlučne vôľa ľudu, pretože vedenie politických subjektov a stranícke sekretariáty by stratili možnosť manipulovať s poradím kandidátov.
Prednostné krúžky môžu kandidátov vyniesť na zvoliteľné miesto a iných odsunúť na horšie miesto, preto je Mišúnom navrhovaná zmena “nočnou morou” politikov. V minulosti sa totiž viackrát stalo, keď predsedov politických strán, ktorí boli na čele kandidačnej listiny, “prekrúžkovali” spolustraníci a verejne ich tak znemožnili.
V súčasnosti je možné udeliť na volebnom lístku politickej strany preferenčné hlasy štyrom kandidátom. Háčik je však v tom, že krúžkovanie môže vylepšiť poradie kandidujúceho iba v prípade, že získa minimálne tri percentá preferenčných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu.
Takéto kvórum sa uplatňuje od volieb v roku 2006. Vo voľbách v rokoch 1992, 1994, 1998 a 2002 musel kandidát získať až 10 percent preferenčných hlasov a vo voľbách v roku 1990 to bolo až 50 percent preferenčných hlasov.
