Úvod Politika Kurdi aj napriek nesúhlasu veľmocí hlasujú o nezávislosti

Kurdi aj napriek nesúhlasu veľmocí hlasujú o nezávislosti

Foto: archív

Irackí Kurdi hlasujú o nezávislosti, a to aj napriek nesúhlasu Bagdadu, OSN i svetovým veľmociam. Pešmergovia výrazne prispeli k úspešnému boju proti radikálom v Iraku a Sýrii. Aj vďaka tomu kurdským predstaviteľom stúplo sebavedomie a po prvý raz v dejinách by radi získali vlastný nezávislý štát. Preto na severe Iraku vypísali referendum.

„Referendum nie je vyznačením hranice, ale vyjadrením vôle ľudu. Potom budeme so všetkými stranami viesť dialóg, aby sme dosiahli vyhovujúce riešenie pre všetkých,“ vyhlásil kurdský prezident Masúd Barzání.

V Iraku s 37 miliónmi obyvateľov tvoria Kurdi až 20 percent. Dlhé desaťročia boli vystavení útlaku. Od roku 1991 sa tešia autonómii, ktorú má posilniť pripravované referendám. Prebehne pritom i v pätnástich oblastiach, kde žijú aj Arabi a Turkméni. Jednou z nich je Kirkúk, územie bohaté na ropu. Irak je pritom zásadne proti referendu. O územnú celistvosť sa však neobáva len Bagdad.

Ankara sa pripravuje na to, že výsledok hlasovania podporí separatistické tendencie aj na jej strane hranice a v oblasti začala vojenské manévre. „Všetci, čo sa snažia zriadiť v regióne umelé štáty, si musia uvedomiť, že akékoľvek ohrozenie našej národnej bezpečnosti okamžite vyvolá primeranú reakciu,“ tvrdí turecký premiér Binari Yildirim.

Kurdské referendum jednoznačne podporil len Izrael. Postavila sa proti nemu aj OSN. Snahy Kurdov sa nepozdávajú ani ich spojencom – Spojeným štátom a Veľkej Británii. Západní diplomati sa obávajú, že referendum môže ohroziť aj tak narušenú stabilitu výbušného regiónu.

„V Iraku už nemôžeme zostať. Keď sa odtrhneme, získame väčšiu úctu i rozvoj,“ je presvedčený obyvateľ Irbílu Mustafa Kamil. Podobný názor má pravdepodobne aj väčšina z piatich miliónov oprávnených voličov.

Aj keď bude výsledok nezáväzný, mohol by predznamenať rozparcelovanie Iraku na základe etnických rozdielov. O vznik nezávislého štátu sa Kurdi snažia od konca prvej svetovej vojny, keď Blízky východ rozdelili koloniálne mocnosti. Oblasť obývaná Kurdmi je v dôsledku toho rozkúskovaná medzi dnešné Turecko, Irak, Irán a Sýriu.