Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval na zníženie napätia v Náhornom Karabachu. „Situáciu musíme vyriešiť čo najskôr,“ povedal Lavrov po tom, ako v Moskve absolvoval rozhovory so svojím azerbajdžanským náprotivkom Džejhunom Bajramovom.
Zástupcovia arménskej strany boli podľa Lavrova na týchto rokovaniach tiež očakávaní, no v poslednej chvíli účasť zrušili. Azerbajdžanskí aktivisti už viac než týždeň blokujú tzv. Lačinský koridor, ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom s Arménskom.
Aktivisti tým vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou. Azerbajdžan sa totiž domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.
Jerevan obviňuje Baku z organizácie demonštrácií a vytvárania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu. Lavrov vyjadril presvedčenie, že táto kľúčová cesta bude opäť čo najskôr priechodná.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil ruských vojakov, že si neplnia svoje záväzky pri kontrole Lačinského koridoru. Lavrov však tvrdí, že ruskí príslušníci mierových jednotiek si svoje úlohy riadne plnia, pričom pracujú v náročných podmienkach. Arménsky parlament uviedol, že Náhorný Karabach následkom blokády trpí nedostatkom potravín, liekov a palív.
Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6600 životov. Konflikt sa skončil uzavretím prímeria, ktoré sprostredkovala Moskva, a Arménsko sa muselo vzdať časti území.
Rusko nasadilo mierové jednotky do niektorých oblastí Náhorného Karabachu vrátane Lačinského koridoru. Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva nijaká krajina – ani samotné Arménsko.
