Legendárny slovenský herec, recitátor, scenárista, režisér a pedagóg Juraj Sarvaš sa dožíva 90 rokov. Hereckým naturelom, impozantným zjavom a príjemne zafarbeným hlasom sa stal výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mladých mužských postáv v súčasnom i klasickom repertoári mnohých divadiel.
Narodil sa 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice. Po absolvovaní gymnázia odišiel študovať herectvo na Vysokú školu múzických umení, ktorú skončil v roku 1955. Odtiaľ viedli jeho kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov – do roku 1996. Na divadelných doskách vytvoril Juraj Sarvaš desiatky rôznorodých charakterových postáv.
Upútal napríklad ako Braňo (Nepokojná mladosť, 1957) alebo v úlohe inžiniera Rohoňa (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959). V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty akými boli Dunois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977), či Hermann (Brockerer, 1986).
Popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia 1. svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957).
Profesionálny život Juraja Sarvaša je spätý s legendárnymi Nedeľnými chvíľkami poézie v Slovenskej televízii väčšmi, ako u ktoréhokoľvek iného slovenského herca. „Recitácia ako taká, to je umelecký koníček, ktorému sa venujem od študentských čias.
Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa – život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje,“ vyznal sa herec, pričom dodal, že Sládkovičovho Detvana by nikdy dobre nezarecitoval, kým by nevyšiel na Poľanu.
Svoje umenie herec odovzdával aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na ktorej donedávna prednášal. O založenie tejto umeleckej školy sa v roku 1997 sám výrazne pričinil.
Juraj Sarvaš je nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní – v roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.
Hoci nedávno prekonal ťažkú chorobu, opäť má hlavu plnú nápadov. „Píšem scenáre poetických večerov, mám mnoho pozvaní, vystupujem a aj chcem vystupovať, ale už musím tie veci korigovať, tempo zvoľňovať,“ prezradil jubilant.
