Úvod Komentáre Liberálni anarchisti sa zmocňujú sveta. Sme svedkami globálneho puču

Liberálni anarchisti sa zmocňujú sveta. Sme svedkami globálneho puču

Foto: archív

… a normálni ľudia sa len prizerajú alebo kolaborujú. „Vzor“ antibelošskej, antinárodnej a antikonzervatívnej nenávisti z rasovo živeného ohňa “Black Lives Matter” dorazil už aj na Slovensko. Zatiaľ neznámy vandal (možno skupinka) poškodila pamätník Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove… A tak už nemôžeme mlčať ani na Slovensku a tváriť sa, že šírenie anarchizmu a sochoborectva sa nás netýka.

Klinec po hlavičke najnovšieho šialenstva a nenávisti proti belochom, európskej civilizácii a kolíske svetovej kultúry zo starého kontinentu v ničení sôch dejateľov trafil ešte v 19. storočí Karel Havlíček Borovský: „Ničení obrazů na místech veřejných jako sprostotu počítám, neboť rozumný člověk neničí to, co druhému je svaté.“

Havlíčka som si vybral, lebo tento spisovateľ, novinár a aj politik založil Národní noviny – publicistickú platformu českého liberalizmu. Dnes tzv. pokrokový (progresívny) liberalizmus rozliaty do nových rozvratných ultraľavičiarskych ideológií neomarxizmu, multikulturalizmu, genderizmu a krónovského rasizmu viac ako pokrok a slobodu pripomína strach, anarchiu a spoločenskú mentálnu poruchu.

Celý ten smradľavý hnijúci obsah starého anarchizmu je, samozrejme, mainstreamom a propagandou zabalený do kúúúl staniolu pre ďalšie naivné ovce, ktoré chcú byť „trendy“…

Mimochodom, Krónos je titán z gréckej mytológie, ktorý svojho otca vykastroval, aby sa zmocnil sveta; oženil sa so svojou sestrou, ale každé dieťa zjedol, lebo sa bál, že mu jeho potomkovia spravia to isté. Z trónu ho však zvrhol jeho zatajený syn Zeus. Ide o skrytú nenávisť k vlastnému rodu – v širšom aj kultúre, identite, tradičným hodnotám – to čo vidíme z vyčíňania ideologických fanatikov.

Sprievodným javom ich „pokroku“ je samopopieranie vlastnej identity, kultúry, zosmiešnenie tradície, spochybnenie klasických duchovných a spoločenských hodnôt, dokonca ich ničenie, likvidácia poriadku (vrátane odstraňovania armády či polície).

Jednoducho, najspodnejšie vrstvy pudového primitivizmu, ktorý chce v mene svojich umelých (ideologických) dogiem meniť nielen svet, ale aj prepisovať históriu, zavádzať nové poriadky a z nenávisti k „starým“ poriadkom ničiť trebárs aj kultúrne dedičstvo na verejnosti.

Na to, aby to spoločensky týmto organizovaným, sfanatizovaným skupinám prešlo, potrebujú označiť vinníka – hlásať „oprávnenú“ nenávisť k ďalšiemu „triednemu nepriateľovi“… Zhodou okolností dnes je to opäť na rasovom základe – vinníkom má byť celá biela rasa a jej civilizačný vývoj.

V minulosti to boli napríklad židia, šľachta, buržoázia, roľníci-kulaci, inteligencia… Dnes je v nenávisti na odstránenie „kultúra bieleho muža“, ktorému prisudzujú „vinu bieleho muža“ (white guilt – pozri Judith Katzová), podobne ako kedysi prisudzovali nacisti vinu židom, jakobíni šľachte, boľševici vykorisťovateľskej triede, komunisti buržoázii, maoisti a červení khméri každému vzdelancovi… a ničili nielen ich artefakty, ale ich aj zosmiešňovali, ponižovali, ostrakizovali.

Foto: Pavel Kapusta

Ďalším spoločným prvkom s minulými neototalitnými hnutiami a totalitnými systémami je, že diktatúru moci nastolila nakoniec agresívna menšina, ktorá začala vyčíňať v uliciach, zastrašovať nielen tzv. triednych nepriateľov, ale každého, kto „bránil pokroku“… lebo mlčiaca a zastrašená väčšina bola ticho a nič neurobila. Tieto podobnosti sú mrazivé, preto ak sa múdri ľudia učia na chybách a minulosti, nemali by sme mlčať a prizerať sa.

Aj u nás už tento ideologický „pokrokový“ vírus vyčíňa. Zatiaľ nemá takú silu ako na Západe, ale naberá na sile aj agresivite, ustupuje mu akademická pôda, živnú pôdu našiel v tých „správnych“ liberálnych médiách, podľahli mu mnohí politici, zázemie má v akčnom treťom sektore a materiálnu podporu – podobne ako všetky totalitné hnutia v minulosti – v milionároch, sponzoroch, „filantropoch“…

Nijaké hnutie v minulosti sa neuspokojilo len s odstránením sôch či „starých poriadkov“, ale nastolilo svoju diktatúru celej spoločnosti. A vieme ako to – počnúc Veľkou francúzskou revolúciou, cez VOSR, krištáľovú či barbarskú noc alebo čínsku „kultúrnu revolúciu“ či islamský štát – skončilo.

Jednu cesta do pekla už vydláždili rôzne „dobré“ úmysly… Ozaj, čo robí ex offo Generálna prokuratúra? Skúma ako, kde a cez koho sa plazí prenikanie extrémistických ultraľavicových ideológií do riadenia spoločnosti a štátu?

Podľa I. Článku ústavy sa SR nesmie riadiť nijakou ideológiou. Ale je to naozaj tak? Vieme, že nie. Čo robí MZV? Prečo nevyjadruje znepokojenie nad dianím v USA a v západnej Európe? Ako je pripravený rezort vnútra na boj proti ultraľavicovému extrémizmu? Prečo mlčia ľavicové subjekty vrátane politických strán a nedištancujú sa od ľavičiarskej anarchie?

A čo chystá polícia, ak sa to u nás zvrhne a zápalná iskra preskočí? Ozaj, koho bude systém „chrániť“ a komu „pomáhať“? Sledujme. Aspoň uvidíme, kam sa už vírus rozšíril a ktoré ústavné orgány postihol a paralyzoval. Už čoskoro aj u vás doma. Lebo toto je dobre organizované a štedro finančne dotovaný celosvetový puč.

(Autor je predsedom Inštitútu národnej politiky a podpredseda občianskeho združenia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja)

Grafika: Rafael Rafaj