V rámci takzvaného investičného programu pre jednotlivcov ponúka stredomorský ostrovný štát občianstvo výmenou za príspevok do národného rozvojového fondu a investíciu do štátnych dlhopisov. Za dva roky získalo maltský pas vyše deväťsto cudzincov, pričom sedemsto z nich nepochádza z krajín únie.
Na naliehanie Európskej komisie Malta už v minulosti sprísnila požiadavky na udelenie občianstva v rámci programu. Okrem príspevku a investície musí žiadateľ aspoň rok vlastniť na ostrove nehnuteľnosť, aby dokázal „rezidenčné puto“. Bývať tam však nemusí.
Orientuje sa pritom na zámožnú klientelu. Jednorazový príspevok, dlhopisy a patričná nehnuteľnosť, ktoré získanie dokladov podmieňujú, vyjdú záujemcov v prepočte na 1,2 milióna eur. „Ľudia s prostriedkami dnes nemusia obmedzovať svoje občianstvo na jedinú krajinu,“ láka na maltské pasy sprostredkovateľská spoločnosť Henley & Partners.
Podľa jej riaditeľa Erica Majora pochádza väčšina investorov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a Blízkeho východu. Program obhajuje tvrdením, že každý úspešný žiadateľ prispeje do rozpočtu krajiny viac, ako „priemerný občan Malty zaplatí za celý život na daniach z príjmov“. Firma ponúka občianstvo za formu investície – aj na Cypre a v Rakúsku.
„Žiadatelia musia podstúpiť dôkladnú bezpečnostnú previerku,“ tvrdí hovorca maltského premiéra Kurt Farrugia s tým, že uchádzači nesmú mať záznam v registri trestov a overujú ich na Medzinárodnom trestnom súde aj Interpole. Až 25 percent záujemcov podľa neho na základe previerky odmietnu.
„Ľudia, ktorí prichádzajú, nemusia byť pre našu krajinu žiaduci,“ nesúhlasí s maltským prístupom britský konzervatívec Andrew Rosindell. Upozorňuje, že Malta svojím konaním fakticky rozhoduje o imigračnej politike ďalších štátov.
