Európski byrokrati na čele s predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom podliehajú falošnej ilúzii, ak oslavujú víťazstvo Macrona v prvom kole francúzskych prezidentských volieb a nad Le Penovou lámu palicu.
Neskúsený liberálny centrista Macron v druhom kole pravdepodobne zvíťazí, ale pre Európsku úniu to bude Pyrrhovo víťazstvo, lebo v tejto krajine hrdých revolucionárov bude naďalej tlieť duch revolty v zmysle Le Penovej predvolebného hesla: „Francúzsko musí byť Francúzskom a nie regiónom EÚ.“
Sympatie k Rusku – neodpustiteľný hriech
Čosi podobné vyslovil počas 2. svetovej vojny vo vzťahu k Spojeným štátom americkým legendárny generál Charles De Gaulle, keď stál na čele exilovej Slobodného Francúzska. Nepoddajný generál stelesňoval mentalitu hrdého francúzskeho republikána, ktorý sa vie zápalisto škriepiť, ale v čase ohrozenia národných záujmov sa dokáže zjednotiť so svojím oponentom.
EMMANUEL MACRON NIE JE TYP VODCU, KTORÝ BY VEDEL ZJEDNOTIŤ ROZDELENÉ FRANCÚZSKO. MOŽNO JE TALENTOVANÝ BANKÁR, ALE DÁ SA POCHYBOVAŤ, ŽE ROZUMIE FRANCÚZOM.
Jeho neuvážený výrok, že neexistuje francúzska kultúra, musí urážať vlastenecký cit Bretónca či Burgunďana a ukazuje slabiny rétoriky tohto kandidáta číslo jeden. V rečníckom umení je Marine Le Penová lepšia, jej patriotizmus je presvedčivejší ako internacionalizmus jej oponenta, ktorý môže oslniť značnú časť ženského voličstva akurát synovskou láskou k svojej o 25 rokov staršej manželke.
Macronove šance sú v tom, že jeho porazení oponenti odporúčajú svojím voličom, aby mu v druhom kole dali svoj hlas (s výnimkou Mélenchona a jeho politického hnutia Nepoddajné Francúzsko) a tiež v tom, že priezvisko Le Pen je dlhodobo mediálne zatracované ako synonymum extrémizmu a neprijateľného protieurópskeho nacionalizmu.
Le Penová a prívrženci jej Národného frontu sú nezaslúžene zaškatuľkovaní ako extrémisti ani nie tak pre svoj nezmieriteľný euroskepticizmus, ale pre sympatie k Putinovmu Rusku, čo je pre Brusel neodpustiteľný hriech. Šéfka Národného frontu pritom vyslovuje iba to, čo si myslí veľa Francúzov i Európanov. Na otázku redaktorky súkromnej francúzskej televízie, či si myslí, že Západ Putina nechápe, odpovedala trefne: „Myslím si, že predchádzajúca administratíva USA pomyselne presunula Berlínsky múr a posunula ho k ruským hraniciam.
V posledných rokoch USA vyzbrojovali krajiny pozdĺž ruských hraníc a je prirodzené, že provokácie vyvolávajú odozvu. Nie som stúpenec vyvolávania konfliktu, nepriateľstva a vojnového štvania.“ Takéto vyjadrenia by mohli považovať za extrémistické či konšpiračné iba slovenské médiá hlavného prúdu, nezávislá francúzska tlač ich kvituje ako realistické vnímanie zahraničnej politiky.
Volebný program – nič extrémne, ani antieurópske
Aj keď sa Marine Le Penová nestane prezidentkou, bude pred parlamentnými voľbami v silnej opozičnej pozícii. Bude za ňou stáť obrovský zástup 6,6 milióna nezamestnaných z priemyselných zón Lotrinska a poľnohospodárov z francúzskeho vidieka. Za globalistom a liberálom Macronom pôjde Paríž a veľké mestá spolu s moslimským obyvateľstvom. Pádu parížskej Bastily však nový bezfarebný prezident sotva zabráni.
Kto sa bližšie zoznámil s volebným programom kandidátky Národného frontu musí dospieť k názoru, že na ňom nie je nič extrémne, dokonca ani antieurópske. Le Penová chce vrátiť Francúzsku národnú suverenitu, chce Európu pozostávajúcu z nezávislých štátov, slúžiacich na prospech národov, chce vytvoriť skutočný ekonomický patriotizmus oslobodením sa od byrokratických európskych obmedzení a spod závislosti od finančných trhov. Chce silné Francúzsko, ktoré musí pôsobiť v záujmoch mnohopolárneho sveta, založeného na rovnosti práv rôznych krajín, neprestajnom hľadaní dohôd a úcte k ich nezávislosti.
MARINE LE PENOVÁ MÁ PREDSTAVU INEJ EURÓPY, NEŽ AKÚ NÁM VTĹKA OD HLÁV JEAN-CLAUDE JUNCKER A MUTTI MERKELOVÁ, JE TO TRANSFORMÁCIA EÚ NA EURÓPU NÁRODOV. JE TO BIZARNÁ PREDSTAVA?
Marine Le Penová nie je predobrazom novej Marianny vo frígickej čiapke ako na slávnom obraze Sloboda vedie ľud na barikády od Eugéne Delacroixa. Nie je taká vyzývavá a nedrží v ruke zbraň. Spája ju s ňou iba francúzska trikolóra, ktorou máva nad hlavou proti globalistom. Marianne svoj revolučný boj vyhrala – vyhrá ju aj Marine?
