Úvod Z DOMOVA Matica slovenská oslávila 156. výročie svojho založenia

Matica slovenská oslávila 156. výročie svojho založenia

Foto: archív

Matica slovenská (MS) si pripomenula 156. výročie svojho založenia. Oslavy s kultúrnym programom, odhalením busty národovca, člena výboru obnovenej MS, advokáta a predsedu MS Jána Vanoviča, slávnostným sprievodom mestom, ako aj troma kresťanskými bohoslužbami sa cez víkend uskutočnili na viacerých miestach.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej, stanoveným na 4. augusta, pamätným dňom Slovenska. V Turčianskom Svätom Martine sa v tento deň v roku 1863 konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Na ňom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.

V Martine sa vtedy zišlo okolo päťtisíc ľudí, ktorí sa v atmosfére národného sebauvedomovania stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie, okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.

Po duchovnej časti zhromaždenia prišlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94-tisíc zlatých na vznik MS.

Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského“. Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr – od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863.

Valné zhromaždenie zvolilo aj prvého predsedu Matice. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyses. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov.

Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou slovenského národa.

Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919.

Foto: archív