Nijaké znižovanie. Päťpercentná daň z pridanej hodnoty (DPH) pre gastrosektor dostala červenú. A to od samotného ministra financií Igora Matoviča. Ten vyhlásil, že máme „prázdnu špajzu“ a Slovensku hrozí rekordný deficit 9,4 miliardy eur.
„Za tejto situácie by som bol veľkým pesimistom ku komukoľvek, kto by mal nároky na rozdávanie štátneho rozpočtu. Nemáme z čoho rozdávať,“ povedal Matovič. V podstate tak kopíroval postoj svojho predchodcu a premiéra Eduarda Hegera, ktorý tiež nebol úprave sadzby smerom dole naklonený.
Reštaurácie začínajú od nuly. Od januára do apríla, kedy boli reštaurácie zatvorené štát vybral na odvodoch výrazne menej financií. Počas prvých štyroch mesiacoch Slovenské gastro prevádzky podľa Asociácie hotelov a reštaurácií evidujú pokles tržieb o 70 až 80 percent.
„Rovnako tak nemohol štát pri tvorbe štátneho rozpočtu kalkulovať s trvaním opatrení a pandemickou situáciou. Inými slovami zo zatvorených podnikov bez tržby nevybral nijakú DPH,“ hovorí generálny manažér asociácie Marek Harbuľák. No dodáva, že či dnes bude o pár miliónov viac alebo menej, pre štátny rozpočet nie je ohrozením.
Slovensko má pritom jednu z najvyšších úrovní tejto dane pre reštaurácie v EÚ. „Zníženie DPH pre gastrosektor je kľúčová, rýchla, adresná a jednoducho realizovateľná pomoc, bez zdĺhavej byrokracie,“ hovorí zakladateľka gastro portálu Menučka Kamila Slašťanová.
Nie je však jediná. Za zníženie sadzby – a to aspoň dočasne, sa zasadzuje už dlho viacero organizácií. „Tomuto vyjadreniu zatiaľ nedávame váhu, keďže problémom je nedostatok informácií, s ktorými pracuje ministerstvo,“ hovorí pre denník Pravda Viliam Pavlovský z Aliancie slovenskej gastronónie – 10 pre gastro.
Je presvedčený, že i novému ministrovi financií záleží na tom, aby Slovensko a jeho ekonomika mali možnosť rozvoja a následne vyššieho výberu peňazí do štátnej kasy. To však nie je bez naštartovania ekonomiky možné.
Napriek aktuálnemu nesúhlasu ministra financií reštaurácie snahu o nižšiu sadzbu nevzdávajú. „Napriek tomu nebudeme poľavovať v úsilí predkladať argumenty a snažiť sa odborne vysvetliť potrebu prijatia tohto opatrenia,“ hovorí Harbuľák.
Ten navrhuje tiež zaviesť pomoc pre podniky v gastro sektore v podobe zrozumiteľného, predvídateľného Covid automatu. Ten by sa podľa Harbuľáka nemenil ako ročné obdobia a skutočne by sa aj uplatňoval, a aby rozhodnutia o otváraní prevádzok neboli len politickými rozhodnutiami.
Šancu vidí Pavlovský práve v úprave sadzby. „Ak chceme pomôcť jednému z najviac zasiahnutých sektorov, ktorého budúcnosť je na základe pandemického vývoja stále nejasná a ktorý stále nemôže slobodne a plnohodnotne podnikať, je to jediná forma záchrany,“ hovorí.
Pavlovský upozorňuje, že gastrosegment vypadol i z Plánu obnovy. O to viac by mu pomohlo zefektívnenie a sfunkčnenie pomoci od štátu pre tento sektor. Zníženie dane pre reštaurácie by zatočilo i so sivou ekonomikou.
Ukazujú to i údaje Eurostatu – v prípade nižšej sadzby išla hore priemerná mesačná mzda pracovníkov v gastroslužbách. „Zvýšením miezd sa, samozrejme, zvýši i samotné HDP v sektore a zatraktívni tento pracovný priestor,“ domnieva sa Pavlovský. Opatrenie by podľa neho pomohlo aj podnikateľom v cestovnom ruchu – nielen zmierniť následky pandémie, ale aj reštartovať biznis.
