Dezignovaný premiér Igor Matovič predstavil zloženie svojho vládneho kabinetu, o ktorom sa vyjadril, že chce, aby sa do učebníc dejepisu zapísal ako najlepšia vláda v histórii Slovenska. Mnohým sa môže zdať takýto výrok trochu insitný, v každom prípade je však novopečná vláda, ktorú Matovič označuje za vládu odborníkov, podnetom zamyslieť sa, akým smerom sa naša krajina bude ďalej uberať.
Predovšetkým by sme sa mali pristaviť pri dvoch menách z budúceho kabinetu – ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO) a šéfovi rezortu zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi (nominant SaS). Ide o osoby, ktoré majú s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečiť kontinuitu vazalského vzťahu SR k USA a Európskej únii.
Naď je známy ako zbrojársky lobista, ktorý ešte nedávno šíril euroatlantickú propagandu a protiruskú hystériu prostredníctvom ním vedenej mimovládky Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (Slovak Security Policy Institute, SSPI), Korčok je, jednoducho povedané, skúsený a ostrieľaný prozápadný kariérny diplomat.
Z jeho nominácie sa tešia aj také liberálne kapacity ako politológ Grigorij Mesežnikov či europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Šimečka, takže už len z toho by nám malo byť jasné, že orientácia SR na USA a NATO nebude v najbližšom období nijako spochybnená.
Zaujímavým menom zo zoznamu budúcich členov vlády je aj Ján Budaj (OĽaNO), známy ako disident z obdobia komunistického režimu, aktivizujúci sa vtedy napríklad v súvislosti s ekologicky zameranou publikáciou Bratislava nahlas. Dokumenty ÚPN však zároveň hovoria o tom, že Budaj spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou, keďže bol vedený ako agent s krycím menom Domovník.
Osobne by som sa chcel pristaviť aj pri rezorte kultúry, lebo je mi veľmi vzdialené vnímanie tejto oblasti ako „nedôležitej“, i keď pri rokovaniach o budúcej vláde bolo zrejmé, že všetky štyri subjekty uvedené ministerstvo skutočne považovali za nezaujímavé.
Meno Natálie Milanovej (OĽaNO) je verejnosti prakticky neznáme. V tejto súvislosti môžem vysloviť len opatrný optimizmus, keďže rezort sa nedostal do rúk liberálnych strán SaS a Za ľudí. Netreba zabúdať, že od osoby ministerky kultúry bude závisieť aj financovanie Matice slovenskej či folklórnych súborov, čo sú pre slovenskú identitu a povedomie veľmi podstatné elementy.
Optimizmus nás zákonite musí opustiť pri mene bývalého kaderníka a vizážistu Branislava Gröhlinga, ktorý sa má stať ministrom školstva za SaS. Zjavne tu nepadol na úrodnú pôdu apel konzervatívne orientovaných, prorodinných mimovládok.
Tie Igorovi Matovičovi pripomínali, že jeho chystanú koalíciu budú tvoriť do značnej miery práve konzervatívni poslanci, preto by túto skutočnosť mal rešpektovať aj pri obsadení takých rezortov ako školstvo či kultúra. Gröhling je totiž známy ako obhajca liberálnych hodnôt vrátane LGBTI agendy či Istanbulského dohovoru.
Krátko by sme sa mali pristaviť aj pri spore, ktorý nastal v súvislosti s obsadením ministerstva financií. Na to si totiž robil zálusk Richard Sulík z SaS, nakoniec však pristúpil na kompromis. Ministerstvo financií obsadí Eduard Heger z OĽaNO, ale Sulíkovi pripadne post vicepremiéra pre ekonomiku a ministra hospodárstva (čo zároveň vynieslo SaS tri ministerstvá namiesto pôvodne zamýšľaných dvoch).
To do budúcnosti môže predznamenať aj problémy medzi dvomi rezortmi, keďže ich riadia nominanti odlišných strán. K Richardovi Sulíkovi nateraz poznamenajme len toľko, že je vnímaný ako klasický liberál, ktorý si želá čo najmenšiu účasť štátnych subjektov na ekonomických procesoch a preferuje voľný trh.
Akési pomyselné „konzervatívne“ krídlo vo vláde by mali, naopak, reprezentovať Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý bude ministrom práce a sociálnych vecí, a Marek Krajčí (OĽaNO) na ministerstve zdravotníctva.
V novom kabinete bude aj Veronika Remišová, doteraz známa ako jedna z hlavných tvárí OĽaNO a neskôr Za ľudí. Kiskovu stranu zastupovala aj na rokovaniach o novej vláde, keďže sa ich jej predseda nezúčastňoval. Vyštudovaná bábkoherečka sa stane vicepremiérkou a ministerkou pre regionálny rozvoj a investície, pričom na rovnomennom ministerstve bude mať pod palcom všetky eurofondy.
Nakoniec spomeňme aj meno Márie Kolíkovej, ktorá bude v Matovičovej vláde ministerkou spravodlivosti. Keďže táto bývalá štátna tajomníčka toho istého rezortu bude nominantkou strany Za ľudí, mali by sme zbystriť pozornosť, či bude justícia dostatočne nezávislou aj vzhľadom na daňovú či pozemkovú kauzu exprezidenta a šéfa spomenutej strany Andreja Kisku, ktorý sa síce vzdal poslaneckého mandátu, ale zostáva šéfom svojej partaje.
Legitímnou je aj otázka, či v súvislosti s epidémiou koronavírusu nemalo byť menovanie vlády odsunuté až o niekoľko týždňov či mesiacov, prípadne, či nemal radšej vzniknúť krízový kabinet, ako to navrhol exminister školstva Juraj Draxler.
V tejto súvislosti už samotné meno predsedu vlády vyvoláva obavy, keďže Igora Matoviča poznáme predovšetkým ako politického exhibicionistu a kritika korupčných praktík – vonkoncom však nie ako praktického politika či krízového manažéra.
Preto bude dôležité, aby najmä v týchto mesiacoch v kľúčových rezortoch, predovšetkým v zdravotníctve, neprichádzalo k zásadnejšej výmene pracovníkov. Teraz určite nie je čas na politickú pomstu, naopak, treba, aby všetky štátne orgány aj v týchto kritických časoch riadne fungovali. Dúfajme, že členovia nového kabinetu si túto zodpovednosť budú uvedomovať.
