Úvod Komentáre Matovičova vláda si na teatrálnych zatýkaniach postavila svoj politický marketing

Matovičova vláda si na teatrálnych zatýkaniach postavila svoj politický marketing

Foto: archív

Bývalá Matovičova vláda (ktorá vlastne v pozmenenej podobe pokračuje ďalej) prezentovala ako jeden z hlavných tromfov pred svojimi voličmi svoj boj proti korupcii. Lepšie povedané: jej politický boj proti vysokým úradníkom spojeným s bývalými garnitúrami Smeru, ktorý sa za boj proti korupcii a mafii vydával.

Od nástupu Matovičovej vlády v marci 2020 sme boli svedkami početných, niekedy až teatrálnych zatýkaní, pri ktorých nezvykli chýbať ani médiá. Vládna koalícia, a predovšetkým premiér Igor Matovič, si na názvoch policajných akcií ako Búrka, Víchrica či Božie mlyny postavili svoj politický marketing.

Na niečom, nakoniec, museli, keď už sa novej vláde začala až tragicky vymykať z rúk epidemická situácia a rovnako sa jej nedarilo ani adekvátne reagovať na ekonomické dôsledky pandémie, ničivo zasahujúce celú spoločnosť, najmä mnohých živnostníkov a malých podnikateľov.

V rámci značne medializovaných korupčných káuz nebol dodnes nikto odsúdený. Naopak, mnohých obvinených museli prepustiť z často dlhotrvajúcej väzby. Išlo trebárs o oligarchu Jaroslava Haščáka, bývalého šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraja Kožucha, finančníka Martina Kvietika či bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú.

Zložitými peripetiami si prešla bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorá sa vo väzbe pokúsila o samovraždu, a keď už Najvyšší súd rozhodol, že môže byť prepustená, hneď ju opätovne zadržali (v kauze prevzatia trenčianskeho baru Fatima) a Krajský súd v Trnave právoplatne rozhodol o jej ďalšom väzobnom stíhaní.

Podľa slov jej advokáta ju celé dianie okolo jej osoby natoľko zmohlo, že sa z nej stala doslova ľudská troska. Jankovská musela byť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Trenčíne.

Najtemnejšie z prípadov trestne stíhaných osôb sa však skončili aj úmrtiami obvinených. V Ústave na výkon väzby v Prešove zomrel – údajne v dôsledku samovraždy – bývalý policajný prezident Milan Lučanský.

Samovraždu zastrelením spáchal obvinený kajúcnik, bývalý príslušník SIS František Böhm, ktorému polícia nepochopiteľne nezaistila strelné zbrane – k čomu sa potom kriticky vyjadril i generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Škandalózny bol aj prípad advokáta Ľubomíra Krivočenka obvineného z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktorý vo väzbe, kde bol takmer rok, zomrel na covid. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa trápne vyhovárala, že sa obvinenému nepodarilo zabezpečiť voľné miesto v nemocnici na pľúcnej ventilácii, pričom však v tom čase voľné lôžka s ventiláciou zjavne boli.

Zatknutie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. (Foto: archív)

Vyzerá to tak, že kľúčoví členovia vládnej koalície (predovšetkým z OĽaNO) a im naklonení ľudia v radoch orgánov činných v trestnom konaní považujú za podstatné, aby vo väzbe naďalej ostala aspoň trojica Monika Jankovská, Tibor Gašpar a Dušan Kováčik.

Pripomeňme si, že to boli práve mená Gašpara a Kováčika, ktoré sa spolu s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom opakovane spomínali vo výzvach aktivistov (v súvislosti s ich požadovaným odstúpením) v rámci série tzv. protikorupčných pochodov v roku 2017.

De facto však boli politickými pochodmi tvrdo pranierujúcimi vtedajšiu vládu Roberta Fica. Tieto protesty boli vlastne akousi predzvesťou zhromaždení Za slušné Slovensko, ktoré sa začali konať po vražde Jána Kuciaka v roku 2018.

Toto celé uvádzame preto, aby bolo zrejmé, ako veľmi symbolicky sú vnímané osoby bývalého policajného prezidenta Gašpara (spájaného tiež s činnosťou údajnej zločineckej skupiny vedenej Norbertom Bödörom) a bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. Aj v prípade Moniky Jankovskej išlo o exponovanú osobu a dnes je možné považovať ju priam za symbol vlád pod vedením strany Smer-SD.

Ak by bola celá trojica obvinených prepustená bez vážnejšieho výsledku (za taký by mohlo byť považované aj obvinenie z ich strany na adresu niekoho z Ficovej či Pellegriniho vlády), mohli by si aj tí najvernejší stúpenci súčasnej vlády začať klásť otázku, či tu nešlo len o divadlo s cieľom zvýšenia sympatií k aktuálnej garnitúre.

Protikorupčnú kartu pritom vládna koalícia považuje za jeden z najdôležitejších argumentov na svoju obhajobu. Aj nový predseda vlády Eduard Heger sa v nedávnych televíznych diskusiách s Robertom Ficom zaštiťoval práve riešením spomínaných káuz za vlády svojho predchodcu a zároveň straníckeho šéfa Igora Matoviča.

Každému súdnemu človeku však musí byť jasné, že podpora verejnosti sa nedá dlhodobo získavať výhradne prostredníctvom úspechov koalície v boji proti „mafii“. Aj odkláňať pozornosť ľudí od ich pálčivých sociálnych problémov sa dá len dočasne. Ak ich súčasná vláda nebude zásadne riešiť, nemôže si udržať či dokonca získať dôveru občanov.