Tretie kolo rokovaní o podobe vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie neprinieslo zásadný posun v kľúčových otázkach. Podľa londýnskeho vyjednávača Davida Davisa je prístup britskej strany oveľa pragmatickejší a pružnejší ako prístup partnerov z únie.
Európskej únii sa nepozdáva, že britská strana uznáva svoje finančné záväzky len do svojho odchodu zo spoločného zväzku. Nemieni ich však plniť po 29. marci 2019, a týka sa to aj spoločných záruk za pôžičky tretím krajinám. Súčasné finančné obdobie, s ktorého podobou Briti ako členovia EÚ súhlasili, sa pritom končí až v roku 2020.
Britská premiérka Theresa Mayová by vyjednávačov najradšej obišla a dohodla sa priamo s vládami členských krajín. Nevyhovuje jej, že únia najprv dohaduje podmienky rozchodu a až potom sa chce pustiť do riešenia nových obchodných vzťahov. Londýn by rád riešil obe otázky súbežne. Podoba brexitu totiž podľa neho neoddeliteľne súvisí s budúcim usporiadaním vzájomných vzťahov.
Británia je ochotná vyplatiť Bruselu pomerne vysokú sumu za brexit, ale len v rámci širokej dohody, umožňujúcej Londýnu prístup na jednotný trh i do colnej únie počas prechodného obdobia po marci 2019. David Davis a jeho tím žiadajú, aby Brusel právne objasnil sumu, ktorú za odchod žiada.
Malo by ísť o približne 30 miliárd libier. Podľa prieskumov verejnej mienky až 72 percent Britov považuje túto sumu za neprijateľnú. Pre 41 percent opýtaných by však bolo nemysliteľných aj 10 miliárd.
