Slovenská republika potrebuje po 25 rokoch samostatnej existencie zásadné zmeny. Na konferencii s názvom Právny štát alebo právo na pravdu, ktorá sa konala v Bratislave, to vyhlásil expremiér Vladimír Mečiar. „Celá politická garnitúra sa ku mne správa ako k persone non grata. Tu na konferencii sa dávajú ľudia dohromady, ktorí sa chcú vrátiť k poučeniam z 25. výročia a povedať si čo ďalej. Lebo znova sme sa dostali niekam, keď treba urobiť veľmi zásadné zmeny. Ja o tých zmenách môžem otvoriť, ale nemusím ich urobiť,“ povedal.
Cesta k samostatnosti
Vladimír Mečiar predniesol na konferencii rozsiahly príspevok s názvom Od federácie po dnešok. Pre mňa netypicky som si ho pripravoval aj písomne, ale deň pred vystúpením som ho roztrhal,” poznamenal expremiér s úsmevom na začiatku trojhodinového prejavu. Tvorili ho spomienky a komentovanie vývoja po rozdelení ČSFR a vzniku druhej slovenskej štátnosti v roku 1993.
“Bolo potrebné urobiť veľmi veľa. Slovensko nemalo štruktúru štátnych orgánov, potrebovali sme sfunkčniť národnú banku, reorganizovali sme celú vládu. Museli sme riešiť otázku zamestnancov v zahraničnej politike. Ale verili sme v Slovensko, jeho zdatnosť a inteligenciu, verili sme, že je to plne akceptovateľná a životaschopná zem,” povedal za potlesku publika.
Pripomenul tiež vtedajšiu potrebu naštartovať ekonomiku. “Boli sme v mínusových číslach, ale v roku 1994 sme už rástli. Museli sme riešiť aj nezamestnanosť, ktorú sme stiahli na úroveň desať percent. Bolo potrebné budovať bezpečnostné orgány, ako polícia, ale aj tajnú službu a armádu. Tá bola už po štyroch mesiacoch samostatnosti plne bojaschopná,” zdôraznil.
Podľa Mečiarových slov rok 1989 znamenal zlom v živote spoločnosti a roky 1990 a 1991 boli hľadaním riešení, ako ďalej.
“Názory boli rôzne a žiadalo sa, aby bola jasná definícia, čo Slovensko chce a aké bude. Boli tiež rôzne názory, či Slovensko potrebuje ústavu. Boli ľudia proti nej, ale aj takí, čo boli za. Nakoniec ústava prešla,” pripomenul. Mečiar tvrdí, že kým česká mediálna spoločnosť sa veľmi kultivovane zaoberala príčinami rozdelenia federácie, slovenské médiá nie sú nestranného rozhovoru schopné. “To obdobie nebolo jednoduché, nebola to nijaká prechádzka ružovou záhradou,” upozornil trojnásobný expremiér.
Na margo súčasnosti poznamenal, že politické strany sa výrazne zdegenerovali. “Buď treba vytvoriť subjekty nové a ísť inými cestami, alebo tento vývoj zastaviť. Politická strana by mala byť otvorenou,” myslí si. V tejto súvislosti poukázal na nízky počet členov OĽaNO či SaS.
Výzva k obrode štátu
Mečiar sa v prejave nevyhol ani komentovaniu súčasných krokov strany Smer-SD predsedu vlády Roberta Fica. “Premiér buduje koalíciu na princípe tzv. previazania. Každá koaličná strana má svojich ministrov, ale každý minister má za sebou štátneho tajomníka Smeru-SD. S ministrom si potom urobia, čo chcú. Kedykoľvek. Táto krížová väzba sa obracia na nevýhodu,” podotkol. Ficovi zároveň odkázal, že nehovorí celú pravdu, ak tvrdí, že v parlamente hlasoval za zvrchovanosť a ústavu. Podľa Mečiara Fico zabudol povedať, že jeho vtedajšia strana SDĽ bola zásadne proti vzniku SR ako samostatného štátu.
Predseda SDĽ Peter Weiss sa mal Mečiarovi v súvislosti so vznikom nezávislého Slovenska vyhrážať trestnými následkami.
Partnermi konferencie Právny štát alebo právo na pravdu v bratislavskom Hoteli Tatra, na ktorej okrem Vladimíra Mečiara vystúpil aj sudca Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin, boli pronárodné organizácie a združenia Panslovanská únia, Slovakia plus, Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene, Slovenské hnutie obrody, Konzervatívne Slovensko, Spoločnosť A. Hlinku, Ústav dejín kresťanstva, Magnificat, Aliancia za nedeľu, Rastic, SES NEZES a Vospolnosť.
Konferencie, ktorú moderovala novinárka a exposlankyňa NR SR za HZDS Eva Zelenayová, sa zúčastnilo približne 200 ľudí. Boli medzi nimi aj dvaja poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko Natália Grausová a Stanislav Drobný. V publiku sedeli viacerí bývalí politici – Ján Cuper, Ján Smolec, Jozef Prokeš či Viliam Oberhauser. Na konferencii mal vystúpiť aj sudca Ústavného súdu SR Milan Ľalík, neumožnili mu to však pracovné povinnosti.
Na záver podujatia jeho účastníci schválili vyhlásenie slovenskej inteligencie nasledovného znenia: “Znepokojení ľahkomyseľným prístupom politickej reprezentácie k vlastnej štátnosti, v obavách o jej budúcnosť, vyzývame k obrode štátu. Aby sa naplnili ciele jeho zakladateľov, aby slúžil jeho občanom, aby sa opäť stal právnym štátom a aby sa stal bezpečným pre svojich občanov. Nie je nám ľahostajné, v akom štáte žijeme a v akom budú žiť nasledujúce generácie. Preto v zmysle odkazu našich predkov, vyjadreného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, vyzývame občanov, aby v nasledujúcich voľbách odmietli strany, ktoré prispeli k súčasnému politickému, spoločenskému a hospodárskemu marazmu Slovenskej republiky.
